Trias – nástup k vláde (4.)

trpezlivosť veľké sauropodomorfy prináša – plateosaurus, plateosaurus, plateosaurus! - prostoduché vymenovávanie – odôvodnenie prostoduchého vymenovávania (výhovorka zaň)

Niekoľko geologických období uplynulo odkedy žili prvé štvornožce schopné pohybu po suchej zemi. Za ten čas, približne 150 miliónov rokov, sa objavili v rámci celkom odlišných skupím stavovcov rôzni obry, ktorí hmotnosťou svojej telesnej masy pokorili hranicu jednej tony. Boli medzi nimi vzdialení príbuzní korytnačiek skutosaury, niektoré bočné vývojové vetvy preddruhohorných cicavcovitých plazov, alebo triasoví zástupcovia cicavcom príbuzných dicynodontov. Pravda, celých 150 miliónov rokov trvalo, kým sa objavili prví giganti, ktorí túto hranicu pokorili niekoľkonásobne. Z ľudského hľadiska môže stopäťdesiat tisícok tisícročí pripadať ako večnosť, lenže práve toľko času evolúcia potrebovala na postupné hromadenie telesných adaptácií, vo vzájomnej súčinnosti umožňujúcich vznik skutočných zvieracích titanov. Výkonný metabolizmus, pľúcne vaky, vzpriamené končatiny, rýchly rast - to boli najdôležitejšie z nich. A nachádzame ich všetky u sauropodomorfov.

Plateosaurus je z triasových sauropodomorfov preštudovaný najlepšie. K dispozícii máme pozostatky viac než sto jedincov z rôznych kútov Európy – z Nemecka, Francúzska, Švédska, Nórska, Švajčiarska a Grónska. Jeho hromadné výskyty na náleziskách bývajú tradične považované za dôkaz života v stádach, no podľa niektorých vedcov môže ísť o samotárske jedince, ktoré zahynuli vo vyššie položených územiach, a do nížin boli len „spláchnuté“ občasnými silnými prívalovými povodňami. Tomu by nasvedčoval aj pomerne veľký rozptyl jedincov na niektorých náleziskách, nie práve typický pre hromadný úhyn stáda.


Hoci to na mnohých rekonštrukciách môže tak vyznieť, Plateosaurus nebol typickým primitívnym (bazálnym) sauropodomorfom. Malá hlava, dlhý krk, veľké telo a predné končatiny s trojicou veľkých pazúrov sú znaky pre triasové sauropodomorfy časté. Štúdie predných končatín plateosaura však odhalili, že neboli schopné vytočenia dlaňami ku zemi, takže neboli vhodné na bežnú chôdzu. Zároveň neboli vhodné ani na žiaden iný typ chôdze – napr. našľapovanie na kĺby prstov.

Ďalšou zaujímavosťou o plateosaurovi je rozmanitosť veľkosti. Variabilita prírastkov kostnej hmoty na kostiach naznačuje premenlivosť rýchlosti rastu v závislosti od prírodných podmienok. Niektoré jedince tak dosiahli dospelosť ani nie päťmetrové. Iné merali desať metrov a boli tak osemkrát ťažšie – vážiť mohli tri či štyri tony.

Len v rámci Európy nachádzame viacero ďalších veľkých sauropodomorfov – napríklad ako plateosaurus približne rovnako staré a podobne rozmerné rody - Ruehleia a Camelotia, či o niečo mladšie a menšie rody Sellosaurus a Efraasia. V Južnej Amerike sa vyskytovali ešte väčšie, 10 až 12 metrové rody Riojasaurus a Lessemsaurus. V južnej Afrike bol vo vrchných elliotských vrstvách neistého vrchnotriasového veku nájdený ešte väčší, výlučne štvornohý Antetonitrus a približne osemmetrové rody Plateosauravus a Melanorosaurus. Z Thajska pochádza azda rovnako veľký Isanosaurus (nájdené pozostatky patria 6,5 m dlhému, nedospelému jedincovi). Popri týchto veľkých a, čo je dôležité podotknúť, vo viacerých prípadoch veľmi hojných sauropodomorfoch, z ktorých minimálne Antetonitrus a Isanosaurus už patrili do skupiny Sauropoda, existovalo viacero malých alebo stredne veľkých rodov - ako napríklad Thecodontosaurus a Pantydraco (oba Európa), Blikanasaurus (Afrika), Coloradisaurus a Mussasaurus (oba Južná Amerika).

Predchádzajúci odstavec možno vyznel ako prostoduché vymenovávanie. Po pravde, ničím iným ani nie je. Nepochybne by bolo zaujímavé venovať sa jednotlivým v ňom uvedeným „menám“ podrobnejšie. Nazdávam sa ale, že pre účely týchto článkov postačí zistenie, ktoré sa snaží predchádzajúci odstavec nepriamo navodiť, a tým je, že sauropodomorfy boli počas druhej polovice mimoriadne úspešné zvieratá ako do počtu rodov, tak do veľkostnej rozmanitosti a hojnosti v rámci jednotlivých ekosystémov. Až na niektoré regióny (časti dnešnej Severnej Ameriky) bola ich vláda koncom triasu medzi bylinožravcami taká jednoznačná, že by sme túto kapitolu vo vývoji života mohli so štipkou zveličenia nazvať érou sauropodomorfov.

(pokračovanie nabudúce)

Autor: Dušan Valent, obrázok Plateosaurus: www.dinosaurfact.net/Pictures/Plateosaurus.jpg

Trias – nástup k vláde (3.)

náhrada za rauisuchiany? - začiatky veľkých dravých dinosaurov – štíhle a vrtké – európske celofyzoidy – Zupaysaurus a Gojirasaurus

Prvé dinosaury, to boli útle všežravce behajúce po dvojici dlhých zadných končatín. Začiatkom vrchného triasu vytvorili v niektorých kútoch Zeme viacero hojných dvoj- až trojmetrových foriem, či už rastlinožravých alebo mäsožravých. Ako vrchný trias pokročil, bylinožravé dlhokrké druhy (sauropodomorfy) bežne dosahovali hmotnosti niekoľko sto až niekoľko tisíc kilogramov, kým dravce, hoci už zväčša zastúpené inou vývojovou vetvou než predtým, zostávali hojné predovšetkým vo veľkostnej kategórii vlka. 

Niekde, napr. v rámci horninových sledov v USA, záznam fosílnych stôp svedčí o absencii väčších dravých dinosaurov. Situácia tu mení až na prahu spodnej jury, z geologického hľadiska krátko po vymretí predtým hojných krokodílovitých plazov. Niektorí vedci, ako napríklad profesor Paul Olsen, preto prišli s hypotézou, že pomerne veľké dravé dinosaury sa objavili až po vymretí dovtedy prevládajúcich veľkých dravcov zo skupiny Rauisuchia. Iní paleontológovia však upozornili na prítomnosť dravých dinosaurov z vrchného triasu, ktoré veľkosťou pripomínali alebo sa dokonca rovnali ich spodnojurským nasledovníkov. Patrí k ním aj jeden z najstarších a najprimitívnejších dinosaurov, Herrerasaurus spred 228 miliónov rokov. Tento pomerne hojný živočích zvyčajne dorastal do dĺžky zhruba tri metre, poznáme ale aj jedinca rovnakého rodu aj druhu, ktorý bol takmer dvojnásobne väčší. Tento nález nielenže dokazuje prítomnosť pomerne veľkých dravých dinosaurov, ale zároveň poukazuje na výraznú veľkostnú rozmanitosť v rámci jednotlivých dinosaurích druhov – možno išlo napríklad o odlišnú rasu alebo regionálnu varietu.


O niekoľko miliónov rokov neskôr ako Herrerasaurus kráčal po juhu svetového superkontinentu veľký dravý dinosaurus, ktorý po sebe na území dnešnej Austrálie zanechal 43 cm dlhé stopy. Zviera teda za živa meralo na úrovni bedier takmer dva metre! A s nástupom novej skupiny dravých dinosaurov Coelophysoidea od obdobia pred približne 220 miliónmi rokov pomerne veľkých krvilačných dinosaurov ešte pribudlo.

Celofyzoidy sa vyznačovali pomerne dlhými krkmi a chvostami a štíhlou, pretiahnutou lebkou i stavbou tela. V hornej čeľusti mávali v blízkosti rypáka zárez, azda nápomocný pri love menšej a stredne veľkej koristi. Konštrukciou postavy predstavovali akýsi náprotivok voči ich konkurentom, statným štvornohým rauisuchianom. Na rozdiel od týchto krokodílovitých plazov sa však vyznačovali mimoriadnou pohyblivosťou. V suchých, sezónne až púštnych podmienkach pre ne musela byť schopnosť za krátky čas prekonať veľké vzdialenosti obrovskou výhodou. A tak nečudo, že s posunom dnešnej Európy do suchších zemepisných šírok, na jej území postupne prevládli, kým rauisuchiany sa vytrácajú. Pravdepodobne sa stali dokonca lovcami mladých alebo chorých sauropodomorfov!

Najznámejším z veľkých európskych celofyzoidov týchto čias je Liliensternus spred približne 210 miliónov rokov (neskorý norik). Pozostatky najlepšie známeho exemplára patria jedincovi dlhému 515 cm, ktorý zahynul ako nedospelý. V dospelosti zrejme meral okolo 6 metrov a vážil asi toľko, čo statný lev – okolo tristo kíl. Veľkosťou liliensternovi zodpovedal Lophostropheus, žijúci na rovnakom území o niečo neskôr. O čosi menší bol Halticosaurus, ktorý pre zmenu obýval územie dnešnej Európy o niekoľko miliónov rokov skôr ako liliensternu a možno mu evolučne predchádzal.

Približne rovnako veľký alebo o málo menší ako Liliensternus bol juhoamerický Zupaysaurus, známy z nekompletných pozostatkov zahrňujúcich 45 cm dlhú lebku. Hoci išlo o na svoju éru veľkého dravca, oproti obrovitému rauisuchianovi fasolasuchovi, po boku ktorého žil, mal lebku takmer trikrát menšiu. Menšiu, ale zato ozdobenú dvojitým kosteným hrebeňom, podobným ale menším od hrebeňa neskoršieho veľkého celofyzoida dilofosaura.

Najväčší z dnes známych vrchnotriasových celofyzoidov bol objavený v Novom Mexiku. Nájdené kosterné pozostatky patrili nedospelému jedincovi, za živa približne 5,5 m dlhému. Dĺžka dospelého jedinca sa odhaduje na 6,5 až 7 m. Tento dravý dinosaurus dostal meno Gojirasaurus, na základe filmovej Godzilly. V USA predstavuje prekvapivý a ojedinelý nález. Známe severoamerické živočíšne spoločenstvá sa koncom triasu nachádzali v tropickom prirovníkovom pásme, pričom veľké dravé dinosaury týchto rozmerov v nie sú známe ani z kostrového materiálu, ani z pomerne bohatého ichnofosílneho záznamu (teda zo skamenelých stôp). Za výskyt gojirasaura v nízkych zemepisných šírkach snáď môžu oscilácie podnebia, ktoré prechodne vklinili ním obývaný ekosystém do blízkosti rovníka.

Ako vidieť na zmienených rodoch, veľké celofyzoidy mali podľa všetkého koncom triasu globálne rozšírenie, obmedzené len ekologicky, nie geograficky.

(pokračovanie nabudúce)

Autor: Dušan Valent, obrázok Gojirasaurus: http://www.worldofstock.com/slides/NAB1156.jpg

Trias – nástup k vláde (2.)

tí, ktorí sa porúčali – novoty medzi dinosaurami – zverina v Južnej Amerike – zverina v južnej Afrike

Vrchný trias sa začal pred približne 228 miliónmi rokov a trval takmer 30 miliónov rokov. Koncom prvej polovice tohto obdobia sa vytrácajú viaceré predtým mimoriadne hojné a viac-menej kozmopolitné skupiny bylinožravcov. Na jednej strane išlo o nemotorné prízemné rynchosaury, na strane druhej takmer všetky veľké traversodonty, čo boli cicavcovité plazy podobné psom ale taktiež bylinožravé. Vymrel aj dvoj- až trojmetrový Stagonolepis a jeho najbližší príbuzní. Nahradili ho však, a na mnohých miestach mimoriadne úspešne, iní zástupcovia čeľade Aetosauridae, kam patril. Ubudlo aj z beztak vzácnych robustne stavaných dicynodontov. Spomedzi dravcov drasticky ubudlo z obojživelníkov metoposaurov, mäsožravé rauisuchiany si naproti tomu udržali post dominantných veľkých dravcov.

Zmeny sa udiali aj medzi dinosaurami. Archaické dravce príbuzné herrerasaurovi sa vyskytujú len ojedinele (napr. dvojmetrový Chindesaurus v USA). Na ich miesto nastupujú celofyzoidy – ľahké zvieratá s pretiahnutou stavbou tela, efektívne trojprstými prednými končatinami a pomerne dlhými krkmi. Stali sa najhojnejšími dravcami veľkostnej kategórie vlka po celom glóbe. Na úplnom konci triasu, keď boli mnohé spoločenstvá poznačené znižovaním druhovej rozmanitosti, práve tieto zvieratá sa stávajú mimoriadne hojnými. Celofyzoidy pritom nevytvárali len dvoj a trojmetrové formy, ale tiež šesť metrové a niekedy ešte aj väčšie druhy. V Európe sa tieto pred asi 210 miliónmi rokov (vrchný norik) stali dominantnými dravcami.

V rámci bylinožravých dinosaurov aj naďalej pretrvali zriedkavé vtákopanvé dinosaury a malé archaické sauropodomorfy zastúpené napr. rodmi Pantydraco Thecodontosaurus. Poznáme ale už aj veľmi veľké, ako slon alebo i viac vážiace rody. Niektoré sa pohybovali už výlučne štvornožky, iné boli dvoj- aj štvornohé. Navyše, podľa niektorých vedcov sa dokonca i poniektoré obrovité rody pohybovali výlučne dvojnožky! Na náleziskách z Južnej Ameriky, Afriky a Európy sú veľké sauropodomorfy dominantnými bylinožravcami, kým v severoamerických náleziskách sa objavujú iba v najneskoršom vrchnom triase, aj to len v ichnofosílnom zázname (skamenelé odtlačky stôp v redondskom súvrství).

V USA, kde poznáme náleziská fosílnych pozostatkov organizmov z priebehu prakticky celej druhej polovice triasu, boli veľké stavovce tvorené predovšetkým krokodílovitými plazmi. Dinosaury tu boli hojné najmä ako vlk veľké dravce (Coelophysis). Situácia na území dnešnej Európy, opísaná v predchádzajúcom článku, bola odlišná. Tunajšie náleziská sa nachádzali vo vyšších zemepisných šírkach než tie z USA, a zmeny podnebia azda kvôli posunu pevninských más na sever spôsobili, že tu pred cirka 210 miliónmi nastala hegemónia dinosaurov.

Z iných končín sveta máme dobré doklady o vrchnotriasovom živote z Južnej Ameriky a južnej Afriky. V oboch prípadoch nachádzame spoločenstvá dominované veľkými bylinožravými dinosaurami – sauropodomorfami, so zriedkavým výskytom dicynodontov. Pestrejšie, alebo jednoducho len lepšie známe živočíšne spoločenstvo nájdené v Južnej Amerike sa ďalej vyznačovalo malými obrnenými aetosaurami, a dominanciou rauisuchianov medzi veľkými karnivormi, predovšetkým vďaka obrovitému rodu Fasolasuchus. Ten mal 1,3 m dlhú lebku, pričom dosahoval dĺžku azda až 10 metrov a hmotnosť menšieho slona. Vyskytoval sa aj jeho dvojmetrový vzdialený príbuzný Riojasuchus, a po jeho boku malé dravé dinosaury a taktiež pomerne veľký, 5 až 6 m dlhý Zupaysaurus (lebka cca 45 cm).

V Južnej Amerike tak vidíme vo vrchných vrstvách súvrstvia Los Colorados (neskorý norik? - 210 ma?) podobnú situáciu ako v o čosi starších súvrstviach z Nemecka, kde v (?)strednom noriku nachádzame podobnú faunu dominovanú sauropodorfami, s výskytom malých aetosaurov, stredne veľkých dravých dinosaurov a krokodílovitými teratosaurami (patria medzi rauisuchiany). Juhoamerické spoločenstvo dinosaurov a nedinosaurov na sklonku triasu nahradilo, ako svedčí ichnofosílny záznam, viac-menej jednotvárne spoločenstvá dravých dinosaurov.

Z Afrických spoločenstiev aetosaury nepoznáme, namiesto nich tu prežili zriedkavé, stredne veľké traversodonty Scalenodontoides macrodontes. Zloženie fauny dravcov tu nie je dobre známe; doložená je prítomnosť stredne veľkých dravých dinosaurov a obrovitého dravého archosaura (ide o niektoré pozostatky kedysi označené ako rod obrovitého herrerasaurida Aliwalia), no či išlo o krokodílovitého plaza alebo dinosaura nie je isté.



Pozrime sa však na typy zvierat, ktoré v zmenách vrchnotriasových živočíšnych spoločenstiev zastávali dôležité postavanie, trochu bližšie.

(pokračovanie nabudúce)

Autor: Dušan Valent, foto Aliwalia: http://www.pangeaworld.i/main/diziosauros.asp?chiave=Aliwalia

Trias – nástup k vláde (1.)

Pangea v smrteľnej agónii - fascinujúca druhá polka vrchného triasu – nádherné a skvelé, len keby reprezentatívnejšie – obojživelníky a „krokodílí bratranci“ v plnej sile – sauropodomorfy na scénu! - začiatok hegemónie

Obrovská Pangea tak ako po minulé veky pomaly a vytrvalo putovala na sever. No púť majestátneho superkontinentu sa mala zakrátko skončiť. Na mnohých miestach, aj tam, kde boli vrstvy skál kedysi hrubé azda až desiatky kilometrov, sa teraz objavovali stenčenia a praskliny. Gigantické pohyby žeravých hmôt kilometre pod zemským povrchom pevninu síce takmer nebadane, ale pritom ľudským rozumom snáď nepredstaviteľnými silami trhali na kusy.

Veľké zmeny nastávali aj medzi živočíchmi. Pri výskume ich priebehu a príčin sa ale črtá veľký problém. Ako som v jednom z predchádzajúcich článkov spomenul, medzi kontinentami nemožno presne navzájom korelovať veky vrchnotriasových spoločenstiev. Čert to ber! Už z fosílneho záznamu jednotlivých kontinentov možno vytušiť, ako zmeny prebehli. A čo i len približné porovnávanie medzi kontinentami nám naznačuje, že sa neudiali všade v rovnakom čase. Vrchný trias tak zrejme predstavoval fascinujúce obdobie prinajmenšom v tom, že istú dobu popri sebe existovali dva akoby odlišné svety. Jeden patril dinosaurom, druhý ich bratrancom, krokodílovitým krurotarzianom.

Aby sme porozumeli dlhotrvajúcim zmenám v živočíšstve dávnych geologických dôb, potrebujeme miesta, kde v danom období prebiehalo plynulé, viac-menej neprerušené ukladanie hornín, príležitostne pochovávajúce obyvateľov pravekého sveta. Samozrejme, niečo podobné neprebiehalo v neskoršom vrchnom triase na celom svete. Dnes dobre poznáme dve takéto dlhodobé, mimoriadne bohaté záznamy živých a neživých komponentov vrchnotriasovej krajiny predovšetkým z juhozápadu (najmä južná coloradská platforma) a severovýchodu (newarkská superséria) USA. Práve ekosystémy, ktorých ostatky tu nachádzame, sú často používané na ilustráciu živého sveta z vrchného triasu (presnejšie, z posledných dvoch tretín trvania vrchného triasu). V celosvetovom merítku však nie sú vôbec reprezentatívne.

Ale o tom viac niekedy neskôr.

Naša prvá zastávka v o čosi „pokročilejšom“ vrchnom triase bude patriť Európe, konkrétne územiu dnešného Nemecka. Nemáme tu síce k dispozícii náleziská tak bohaté na rôznorodú faunu a skamenelé odtlačky stôp pravekých živočíchov, aké nachádzame v súdobých severoamerických súvrstviach, dôležité ale je, aká je ich výpovedná hodnota o triasových zmenách v zložení živočíšstva. Vidíme tu totiž tieto zmeny úplné, zakončené dominanciou dinosaurov.

O aké zmeny išlo?

V usadeninách kontinentálnej Európy zo staršieho vrchného triasu, 225 až 215 miliónov rokov do minulosti, badáme výraznú dominanciu pozostatkov obojživelníkov, ktoré tvoria miestami až 97 % nájdenej fauny. Hlavnými suchozemskými rastlinožravcami tu boli prízemné panciernaté aeosaury z rodu Stagonolepis s hmotnosťou statných diviačích samcov, kým hlavným dravcom bol štvormetrový Teratosaurus, pripomínajúci miešanca medzi levom a aligátorom. Dinosaury, resp. „dinosaurie formy“ (Dinosauriformes) sa vyskytovali len zriedka (Silesaurus).
Pred 215 miliónmi rokov sa vytráca predtým mimoriadne hojná skupina obojživelníkov – metoposaury. Veľké aetosaury pokračujú rodom Paratypothorax a objavujú sa ich o polovicu menší, ako statný srnec alebo o čosi viac ťažkí zástupcovia rodu Aetosaurus. Do tohto momentu fauna kontinentálnej Európy v hrubých rysoch zodpovedá rovnakovekým faunám zo Severnej Ameriky. Lenže pred 212 miliónmi rokov sa objavujú prvé veľké bylinožravé dinosaury – sauropodomorfy (Sellosaurus dlhý 4 až 6 m a vážiaci približne toľko, čo kôň).

Podnebie sa tu v priebehu miliónov rokov stávalo suchším. Spôsoboval to podľa všetkého hlavne posun jediného svetového kontinentu na sever, v prípade častí dnešnej Európy von z vlhkého pásma a dnu do rozľahlých suchých zemepisných šírok. V priebehu týchto zmien, ako sa čoraz väčším sauropodomorfom viac a viac darilo, vytratili sa veľké aetosaury a začali sa vyskytovať na vrchnotriasové pomery veľké dravé dinosaury (Halticosaurus). Hlavnými veľkými predátormi a lovcami veľkých sauropodomorfov ale zostávali krokodílovité teratosaury alebo iné rauisuchiany. Pred 210 miliónmi rokov (neskorý norik) už „krokodílích bratrancov“ vo fosílnom zázname nenachádzame. Sauropodomorfy sa stali jednoznačne dominujúcimi bylinožravcami, a dravé dinosaury opanovali ekologickú niku veľkých mäsožravcov. 10 miliónov rokov pred koncom triasu sa na území kontinentálnej Európy v málo rôznorodých spoločenstvách nehostinnej krajiny zrodila hegemónia dinosaurov.

(pokračovanie nabudúce)

Zdroj: Dušan Valent, foto Stagonolepis: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Stagonolepis.jpg

Trias - začiatky dinosaurov (9.)

ako málo vieme – prečo tu a nie tam? - problematické porovnávanie veku

Dobre známe a približne rovnako staré spoločenstvá živočíchov zo začiatku vrchného triasu nachádzame predovšetkým na náleziskách skamenelín v súvrstviach v Argentíne, Brazílii, USA, Poľsku, Nemecku a Škótsku. Usadili sa zvyčajne v relatívne (na Pangeu určite) „málo suchých“ podmienkach. Náleziská z Južnej Ameriky a Indie sa začiatkom vrchného triasu nachádzali južnejšie než dnes a nedelilo ich od seba more. Ležali v miernom klimatickom pásme južnej pologule. Náleziská z Európy a USA sa taktiež nachádzali južnejšie a ležali vo vlhkom rovníkovom pásme.

Spomenuli sme si najbežnejšie bylinožravce z tohto obdobia a prvotné dinosaury, ktoré žili po ich boku, ale tvorili len malú zložku celkovej fauny. Hoci o hojných bylinožravcoch vrchného triasu vieme nie práve málo, zďaleka to nie je dosť na porozumenie zmenám v živočíšnych spoločenstvách tejto doby. Len v ischigualastkom súvrství a zrejme tiež v indickom malerijskom súvrství ich (prípadne blízko príbuzné obdoby) nachádzame všetky. Inak sa na jednotlivých náleziskách alebo dokonca v celých jednotlivým súvrstviach vyskytujú v rôznych kombináciách. Niekde sú veľmi hojné, inde chýbajú úplne. Nevieme presne, aké prírodné podmienky im najviac vyhovovali, a čo konkrétne teda podmieňovalo ich výskyt.

Exaeretodon, na južnej pologuli mimoriadne hojný, z opačnej pologule chýba. Traversodonty sa tam ako celok vyskytovali oveľa vzácnejšie a v menších druhoch. Mohla za to azda obľuba flóry papraďorastov Dicroidium, charakteristická pre juh superkontinentu?


Hyperodapedon, hojný na južných náleziskách a aj v púštnych usadeninách zo Škótska, je z USA zle doložený a na nálezisku z poľského Krasiejówa a z Nemeckých nálezísk chýba. Je to snáď preto, že mu vlhkejšie rovníkové prostredie, v prípade niekdajšej Európy bohaté na rieky a jazerá s hojnosťou obojživelníkov a obojživelných plazov fytosaurov, nevyhovovalo tak ako suchšia klíma vyšších zemepisných šírok?

A čo Stagonolepis? Relatívne hojný bol v ischigualastskom súvrství, v USA a aj na území dnešnej kontinentálnej Európy. Obýval ako nízke, tak vysoké zemepisné šírky. V Afrike však z tohto obdobia on a dokonca celá čeľaď Aetosauridae, kam patrí, chýba. Je ale pravda, že africké nálezy stavovcov sú zo začiatku vrchného triasu veľmi kusé. Je tak možné, že predsa-len išlo o kozmopolitného, len nie veľmi hojného živočícha.

Svoju úlohu okrem uprednostňovania (alebo závislosti od) konkrétnych typov životného prostredia mohol zohrávať aj čas. V prípade vrchnotriasových suchozemských súvrství je veľmi obtiažne zistiť, o koľko je jedno staršie alebo mladšie od druhého. Zvyčajne im nemožno priradiť vek niektorého z dobre datovateľných súvrství morských usadenín, a obtiažne je aj ich datovanie na základe výskytu peľových zŕn. Používa sa preto vekové porovnávanie jednotlivých súvrství na základe rodov (spravidla veľkých) stavovcov, ktoré obsahujú.

Otázne je, do akej miery môžeme na tento účel dotyčné veľké suchozemské stavovce použiť. Skutočne spĺňajú základné parametre vedúcich fosílii – krátku životnosť, rýchly vývoj, hojné a predovšetkým široké zastúpenie a ľahkú identifikovateľnosť? Keďže sa na jednej strane oproti malým morským organizmom vyvíjali pomalšie, a na strane druhej sú rody ako také často pomerne dlhoveké, hrozí, že sa mohli populácie niektorých rodov v závislosti od regionálnych podmienok vyskytovať na niektorých miestach oveľa skôr než v iných kútoch sveta. Alebo niektoré druhy miestami prežívali dlho po vymretí ostatných, v iných regiónoch rozšírených druhov svojho rodu.

Rozpitvávanie podrobného časového delenia vrchného triasu je nad rámec týchto krátkych článkov. Pre jednoduchosť som tu za „začiatok vrchného triasu“ označil približne rovnako staré súvrstvia obsahujúce viac-menej kozmopolitné rody Exaeretodon, Hyperodapedon a Stagonolepis. Vďaka 40Ar/39Ar datovaniu sanidínu v bentonite z bázy ischigualastského súvrstvia, ktorý je 228 miliónov rokov starý, môžeme odhadnúť, že táto fauna bola rozšírená približne pred 230 až 220 miliónov rokov.

(pokračovanie nabudúce)

Autor: Dušan Valent
Foto - Dicroidium: http://www.rosssea.info/geology.html

Trias - začiatky dinosaurov (7.)

zmena stravy – podobnosti prvých – výhody prvých – vzdušné vaky

Jaštericiam podobní predkovia dinosaurov boli pravdepodobne všežravce. No zmeny stravovacích zvyklostí nie sú v evolúcii života ničím výnimočným. Tak ako sa odohrali medzi neskoršími dinosaurami (napr terizinosaury), odohrali sa aj medzi ich prvými druhmi.

Ak v eoraptorovi rozpoznávate starobylého dravého dinosaura, môžete aj nemusíte mať pravdu, pretože jeho dva typy zubov nasvedčujú, že on sám alebo prinajmenšom jeho predkovia boli všežraví. Je tiež zaujímavé, ako tvar, stavba a proporcie tela tohto primitívneho (lepšie povedané bazálneho) saurischiana zodpovedajú prvotným zástupcom oboch podskupín Saurischia, a to dravým teropodom a dlhokrkým bylinožravým sauropodomorfom. Samozrejme, z evolučného pohľadu nie je vôbec prekvapujúce, že sa primitívni zástupcovia jednej vývojovej vetvy ponášajú na prvotných zástupcov podskupín, ktoré vzniknú jej vývojovým vetvením.

Obrovské vrchnojurské sauropodomorfy, na prvý pohľad vyzerajúce ako keby prozreteľnosť zbytočne mrhala tony mäsa na čriedy pomaly sa pohybujúcich plazích hôr... len si ich predstavte... a potom si skúste popri nich predstaviť rod Panphagia z ischigualastského súvrstvia a rod Saturnalia z brazílskeho súvrstvia Santa Maria... prvé to rody vývojovej vetvy neskorších ťažkopádnych kolosov a zároveň pohyblivé dvojnohé zvieratá, ktoré by niekoľkokrát prevážil aj obyčajný srnec... a ďalší úžasný príklad obrovských zmien, ktoré evolúcia dokáže postupnými malými krokmi! Merali 1 až 1,5 metra a ponášali sa na popri nich žijúceho eoraptora a staurikosaura, ale aj na prvé skutočné teropody (napr. Guaibasaurus a ešte neopísaný jedinec PVSJ 560)!


Hoci tieto bylinožravé dinosauryboli len malým komponentom celkovej fauny; a hoci sa ani veľkosťou zďaleka nerovnali najhojnejšie zastúpeným veľkým bylinožravcom, disponovali viacerými anatomickými výhodami. Na jednej strane to bola pohyblivosť a rýchlosť, a tým pádom schopnosť rýchlo sa presunúť na veľkú vzdialenosť. Niečo veľmi užitočné v krajine trpiacej pravidelnými obdobiami sucha. Umožňovala im urýchlene nájsť nové, nech aj vzdialené zdroje potravy a vody. Dlhé zadné končatiny a krk vďaka schopnosti vztýčiť sa na druhej strane zväčšili rozsah dostupnej potravy až na štyri pätiny celkovej telesnej dĺžky zvieraťa. Voľné, chytavé predné končatiny azda mohli napomáhať pri vyhrabávaní podzemných častí rastlín. Koniec-koncov, u neskorších foriem ako Anchisaurus a Plateosaurus badáme zrejme touto činnosťou zapríčinené zväčšenie pazúrov na predných končatinách.

Ďalšou výhodou, ktorú už tak primitívne dinosaury ako Panphagia ale aj Eoraptor a Herreresaurus zdieľali, boli duté stavce, poukazujúce na prítomnosť vtáčieho dýchacieho systému so vzdušnými vakmi. Tento dýchací systém, okrem iného, pomáha efektívnejšie využívať atmosférický kyslík a zbavuje telo prebytočného tepla vďaka zväčšeniu telesnej plochy voči telesnému objemu. Kým druhá výhoda našla svoje hlavné využitie u gigantických sauropodomorfov, prvá mohla byť kľúčovou evolučnou výhodou dinosaurov, pretože v triase a ešte aj neskôr sa oproti dnešku v atmosfére nachádzalo podstatne menšie percento voľného kyslíka.

Nie všetky dinosaury však mali duté kosti a dýchací systém podobný vtákom.

(pokračovanie nabudúce)

Autor: Dušan Valent
Foto - Panphagia: http://hodarinundu.deviantart.com/art/Panphagia-protos-113258884