tí, ktorí sa porúčali – novoty medzi dinosaurami – zverina v Južnej Amerike – zverina v južnej Afrike
Vrchný trias sa začal pred približne 228 miliónmi rokov a trval takmer 30 miliónov rokov. Koncom prvej polovice tohto obdobia sa vytrácajú viaceré predtým mimoriadne hojné a viac-menej kozmopolitné skupiny bylinožravcov. Na jednej strane išlo o nemotorné prízemné rynchosaury, na strane druhej takmer všetky veľké traversodonty, čo boli cicavcovité plazy podobné psom ale taktiež bylinožravé. Vymrel aj dvoj- až trojmetrový Stagonolepis a jeho najbližší príbuzní. Nahradili ho však, a na mnohých miestach mimoriadne úspešne, iní zástupcovia čeľade Aetosauridae, kam patril. Ubudlo aj z beztak vzácnych robustne stavaných dicynodontov. Spomedzi dravcov drasticky ubudlo z obojživelníkov metoposaurov, mäsožravé rauisuchiany si naproti tomu udržali post dominantných veľkých dravcov.
Zmeny sa udiali aj medzi dinosaurami. Archaické dravce príbuzné herrerasaurovi sa vyskytujú len ojedinele (napr. dvojmetrový Chindesaurus v USA). Na ich miesto nastupujú celofyzoidy – ľahké zvieratá s pretiahnutou stavbou tela, efektívne trojprstými prednými končatinami a pomerne dlhými krkmi. Stali sa najhojnejšími dravcami veľkostnej kategórie vlka po celom glóbe. Na úplnom konci triasu, keď boli mnohé spoločenstvá poznačené znižovaním druhovej rozmanitosti, práve tieto zvieratá sa stávajú mimoriadne hojnými. Celofyzoidy pritom nevytvárali len dvoj a trojmetrové formy, ale tiež šesť metrové a niekedy ešte aj väčšie druhy. V Európe sa tieto pred asi 210 miliónmi rokov (vrchný norik) stali dominantnými dravcami.
V rámci bylinožravých dinosaurov aj naďalej pretrvali zriedkavé vtákopanvé dinosaury a malé archaické sauropodomorfy zastúpené napr. rodmi Pantydraco Thecodontosaurus. Poznáme ale už aj veľmi veľké, ako slon alebo i viac vážiace rody. Niektoré sa pohybovali už výlučne štvornožky, iné boli dvoj- aj štvornohé. Navyše, podľa niektorých vedcov sa dokonca i poniektoré obrovité rody pohybovali výlučne dvojnožky! Na náleziskách z Južnej Ameriky, Afriky a Európy sú veľké sauropodomorfy dominantnými bylinožravcami, kým v severoamerických náleziskách sa objavujú iba v najneskoršom vrchnom triase, aj to len v ichnofosílnom zázname (skamenelé odtlačky stôp v redondskom súvrství).
V USA, kde poznáme náleziská fosílnych pozostatkov organizmov z priebehu prakticky celej druhej polovice triasu, boli veľké stavovce tvorené predovšetkým krokodílovitými plazmi. Dinosaury tu boli hojné najmä ako vlk veľké dravce (Coelophysis). Situácia na území dnešnej Európy, opísaná v predchádzajúcom článku, bola odlišná. Tunajšie náleziská sa nachádzali vo vyšších zemepisných šírkach než tie z USA, a zmeny podnebia azda kvôli posunu pevninských más na sever spôsobili, že tu pred cirka 210 miliónmi nastala hegemónia dinosaurov.
Z iných končín sveta máme dobré doklady o vrchnotriasovom živote z Južnej Ameriky a južnej Afriky. V oboch prípadoch nachádzame spoločenstvá dominované veľkými bylinožravými dinosaurami – sauropodomorfami, so zriedkavým výskytom dicynodontov. Pestrejšie, alebo jednoducho len lepšie známe živočíšne spoločenstvo nájdené v Južnej Amerike sa ďalej vyznačovalo malými obrnenými aetosaurami, a dominanciou rauisuchianov medzi veľkými karnivormi, predovšetkým vďaka obrovitému rodu Fasolasuchus. Ten mal 1,3 m dlhú lebku, pričom dosahoval dĺžku azda až 10 metrov a hmotnosť menšieho slona. Vyskytoval sa aj jeho dvojmetrový vzdialený príbuzný Riojasuchus, a po jeho boku malé dravé dinosaury a taktiež pomerne veľký, 5 až 6 m dlhý Zupaysaurus (lebka cca 45 cm).
V Južnej Amerike tak vidíme vo vrchných vrstvách súvrstvia Los Colorados (neskorý norik? - 210 ma?) podobnú situáciu ako v o čosi starších súvrstviach z Nemecka, kde v (?)strednom noriku nachádzame podobnú faunu dominovanú sauropodorfami, s výskytom malých aetosaurov, stredne veľkých dravých dinosaurov a krokodílovitými teratosaurami (patria medzi rauisuchiany). Juhoamerické spoločenstvo dinosaurov a nedinosaurov na sklonku triasu nahradilo, ako svedčí ichnofosílny záznam, viac-menej jednotvárne spoločenstvá dravých dinosaurov.
Z Afrických spoločenstiev aetosaury nepoznáme, namiesto nich tu prežili zriedkavé, stredne veľké traversodonty Scalenodontoides macrodontes. Zloženie fauny dravcov tu nie je dobre známe; doložená je prítomnosť stredne veľkých dravých dinosaurov a obrovitého dravého archosaura (ide o niektoré pozostatky kedysi označené ako rod obrovitého herrerasaurida Aliwalia), no či išlo o krokodílovitého plaza alebo dinosaura nie je isté.
Pozrime sa však na typy zvierat, ktoré v zmenách vrchnotriasových živočíšnych spoločenstiev zastávali dôležité postavanie, trochu bližšie.
(pokračovanie nabudúce)
Zmeny sa udiali aj medzi dinosaurami. Archaické dravce príbuzné herrerasaurovi sa vyskytujú len ojedinele (napr. dvojmetrový Chindesaurus v USA). Na ich miesto nastupujú celofyzoidy – ľahké zvieratá s pretiahnutou stavbou tela, efektívne trojprstými prednými končatinami a pomerne dlhými krkmi. Stali sa najhojnejšími dravcami veľkostnej kategórie vlka po celom glóbe. Na úplnom konci triasu, keď boli mnohé spoločenstvá poznačené znižovaním druhovej rozmanitosti, práve tieto zvieratá sa stávajú mimoriadne hojnými. Celofyzoidy pritom nevytvárali len dvoj a trojmetrové formy, ale tiež šesť metrové a niekedy ešte aj väčšie druhy. V Európe sa tieto pred asi 210 miliónmi rokov (vrchný norik) stali dominantnými dravcami.
V rámci bylinožravých dinosaurov aj naďalej pretrvali zriedkavé vtákopanvé dinosaury a malé archaické sauropodomorfy zastúpené napr. rodmi Pantydraco Thecodontosaurus. Poznáme ale už aj veľmi veľké, ako slon alebo i viac vážiace rody. Niektoré sa pohybovali už výlučne štvornožky, iné boli dvoj- aj štvornohé. Navyše, podľa niektorých vedcov sa dokonca i poniektoré obrovité rody pohybovali výlučne dvojnožky! Na náleziskách z Južnej Ameriky, Afriky a Európy sú veľké sauropodomorfy dominantnými bylinožravcami, kým v severoamerických náleziskách sa objavujú iba v najneskoršom vrchnom triase, aj to len v ichnofosílnom zázname (skamenelé odtlačky stôp v redondskom súvrství).
V USA, kde poznáme náleziská fosílnych pozostatkov organizmov z priebehu prakticky celej druhej polovice triasu, boli veľké stavovce tvorené predovšetkým krokodílovitými plazmi. Dinosaury tu boli hojné najmä ako vlk veľké dravce (Coelophysis). Situácia na území dnešnej Európy, opísaná v predchádzajúcom článku, bola odlišná. Tunajšie náleziská sa nachádzali vo vyšších zemepisných šírkach než tie z USA, a zmeny podnebia azda kvôli posunu pevninských más na sever spôsobili, že tu pred cirka 210 miliónmi nastala hegemónia dinosaurov.
Z iných končín sveta máme dobré doklady o vrchnotriasovom živote z Južnej Ameriky a južnej Afriky. V oboch prípadoch nachádzame spoločenstvá dominované veľkými bylinožravými dinosaurami – sauropodomorfami, so zriedkavým výskytom dicynodontov. Pestrejšie, alebo jednoducho len lepšie známe živočíšne spoločenstvo nájdené v Južnej Amerike sa ďalej vyznačovalo malými obrnenými aetosaurami, a dominanciou rauisuchianov medzi veľkými karnivormi, predovšetkým vďaka obrovitému rodu Fasolasuchus. Ten mal 1,3 m dlhú lebku, pričom dosahoval dĺžku azda až 10 metrov a hmotnosť menšieho slona. Vyskytoval sa aj jeho dvojmetrový vzdialený príbuzný Riojasuchus, a po jeho boku malé dravé dinosaury a taktiež pomerne veľký, 5 až 6 m dlhý Zupaysaurus (lebka cca 45 cm).
V Južnej Amerike tak vidíme vo vrchných vrstvách súvrstvia Los Colorados (neskorý norik? - 210 ma?) podobnú situáciu ako v o čosi starších súvrstviach z Nemecka, kde v (?)strednom noriku nachádzame podobnú faunu dominovanú sauropodorfami, s výskytom malých aetosaurov, stredne veľkých dravých dinosaurov a krokodílovitými teratosaurami (patria medzi rauisuchiany). Juhoamerické spoločenstvo dinosaurov a nedinosaurov na sklonku triasu nahradilo, ako svedčí ichnofosílny záznam, viac-menej jednotvárne spoločenstvá dravých dinosaurov.
Z Afrických spoločenstiev aetosaury nepoznáme, namiesto nich tu prežili zriedkavé, stredne veľké traversodonty Scalenodontoides macrodontes. Zloženie fauny dravcov tu nie je dobre známe; doložená je prítomnosť stredne veľkých dravých dinosaurov a obrovitého dravého archosaura (ide o niektoré pozostatky kedysi označené ako rod obrovitého herrerasaurida Aliwalia), no či išlo o krokodílovitého plaza alebo dinosaura nie je isté.
Pozrime sa však na typy zvierat, ktoré v zmenách vrchnotriasových živočíšnych spoločenstiev zastávali dôležité postavanie, trochu bližšie.
(pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent, foto Aliwalia: http://www.pangeaworld.i/main/diziosauros.asp?chiave=Aliwalia
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov