Lokalita sa nachádza v pohorí Malé Karpaty v blízkosti obce Chtelnica. Obec Chtelnica sa nachádza v západnej časti okresu Piešťany, od ktorých je vzdialená 22 km.
Nálezisko je vzdialené 3,5 km od obce severným smerom a približne 1 km od priehradného múru. Leží na strmom svahu vrchu Černík, ktorý je ukrytý v lese hneď nad cestou. Svah je orientovaný smerom na juh až juho-západ. Vrstva sedimentov obsahujúca skameneliny sa nachádza aj v záreze cesty. Lokalita sa prvýkrát spomína v roku 1969 (Hanáček). V roku 1987 urobil prvé horizontálne zbery fauny RNDr. Rakús. V lokalite sa nachádzala plytká pobrežná oblasť. Bola datovaná do obdobia spodnej jury, liasu, stupňov sinemúr a lotaring a je radená do tzv. chočskej jednotky. Do tohto obdobia je zaradená podľa nálezov amonitov Arnioceras semicostatum a Euagasiceras sauzeanum.
Podklad je zväčša šedý, no prechádza od takmer čienej až po bežovú a jeho pigmentácia je ovplyvnená obsahom železa. Vrstevný sled sa dá rozdeliť na päť polôh. Prvá
má sivú farbu a obsahuje nepravidelné vrstevnaté pieščité krinoidové vápence. Jedná sa o lavice po 20 cm. Druhá poloha je označovaná ako fosfátická, je hrubá 25-30 cm. Nachádzajú sa tu sivé glaukonitické vápence a biodetrit tvorený úlomkami ježoviek, lastúrnikov, ramenonožcov, dierkavcov a ľalioviek. Okrem biodetritu sa tu nachádza i kremeň a zelený minerál-glaukonit. Spoločenstvo tu nájdených amonitov určuje viacero zón (buklandi až semicostatum/birchi a oxynatum). Tretia poloha je tvorená nepravidelnými akumuláciami zelených pieščitých ílovcov a sivých pieščitých vápencov. Ich hrúbka je približne 40-50 cm. Štvrtú polohu charakterizujú nálezy amonita Arnioceras gr. geometricum. Polohu tvoria pieščito-krinoidové vápence (18-20-25 cm), ktoré striedajú zelené pieščité ílovce. V najvyššej časti vystupujú čierne rohovce o hrúbke 130 cm. Piata časť je tvorená slabopieščitými vápencami.
Na danej lokalite sa nachádza množstvo druhov amonitov, ulitníkov, lastúrnikov, ramenonožcov a dierkavcov. Dajú sa nájsť aj skamenelé drevo ihličnatých stromov, koraly a siderit (železná ruda). Len amonitov sa tu nachádza cca. 39 druhov. Priemerná hustota nálezov bola určená na 500 vzoriek na meter kubický. Biologický materiál tvorí 35-55% skalného podkladu, čo toto nálezisko radí medzi najbohatšie spodnoliasové v Karpatoch.
Na lokalite Chtelnica sa nachádzala plytkovodná príbojová oblasť. V blízkosti sa musel nachádzať kontinentálny ostrov. Svedčia o tom najmä nálezy skamenelého dreva.
Autor: Tomáš Fuksi
Foto: Jaroslav Kozák
Nálezisko je vzdialené 3,5 km od obce severným smerom a približne 1 km od priehradného múru. Leží na strmom svahu vrchu Černík, ktorý je ukrytý v lese hneď nad cestou. Svah je orientovaný smerom na juh až juho-západ. Vrstva sedimentov obsahujúca skameneliny sa nachádza aj v záreze cesty. Lokalita sa prvýkrát spomína v roku 1969 (Hanáček). V roku 1987 urobil prvé horizontálne zbery fauny RNDr. Rakús. V lokalite sa nachádzala plytká pobrežná oblasť. Bola datovaná do obdobia spodnej jury, liasu, stupňov sinemúr a lotaring a je radená do tzv. chočskej jednotky. Do tohto obdobia je zaradená podľa nálezov amonitov Arnioceras semicostatum a Euagasiceras sauzeanum.
Podklad je zväčša šedý, no prechádza od takmer čienej až po bežovú a jeho pigmentácia je ovplyvnená obsahom železa. Vrstevný sled sa dá rozdeliť na päť polôh. Prvá
má sivú farbu a obsahuje nepravidelné vrstevnaté pieščité krinoidové vápence. Jedná sa o lavice po 20 cm. Druhá poloha je označovaná ako fosfátická, je hrubá 25-30 cm. Nachádzajú sa tu sivé glaukonitické vápence a biodetrit tvorený úlomkami ježoviek, lastúrnikov, ramenonožcov, dierkavcov a ľalioviek. Okrem biodetritu sa tu nachádza i kremeň a zelený minerál-glaukonit. Spoločenstvo tu nájdených amonitov určuje viacero zón (buklandi až semicostatum/birchi a oxynatum). Tretia poloha je tvorená nepravidelnými akumuláciami zelených pieščitých ílovcov a sivých pieščitých vápencov. Ich hrúbka je približne 40-50 cm. Štvrtú polohu charakterizujú nálezy amonita Arnioceras gr. geometricum. Polohu tvoria pieščito-krinoidové vápence (18-20-25 cm), ktoré striedajú zelené pieščité ílovce. V najvyššej časti vystupujú čierne rohovce o hrúbke 130 cm. Piata časť je tvorená slabopieščitými vápencami.
Na danej lokalite sa nachádza množstvo druhov amonitov, ulitníkov, lastúrnikov, ramenonožcov a dierkavcov. Dajú sa nájsť aj skamenelé drevo ihličnatých stromov, koraly a siderit (železná ruda). Len amonitov sa tu nachádza cca. 39 druhov. Priemerná hustota nálezov bola určená na 500 vzoriek na meter kubický. Biologický materiál tvorí 35-55% skalného podkladu, čo toto nálezisko radí medzi najbohatšie spodnoliasové v Karpatoch.
Na lokalite Chtelnica sa nachádzala plytkovodná príbojová oblasť. V blízkosti sa musel nachádzať kontinentálny ostrov. Svedčia o tom najmä nálezy skamenelého dreva.
Autor: Tomáš Fuksi
Foto: Jaroslav Kozák
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov