Zobrazujú sa príspevky s označením SYNAPSIDY. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením SYNAPSIDY. Zobraziť všetky príspevky

Trias - začiatky dinosaurov (3.)

návrat synapsidov sa nekoná – územčisté bylinožravce – kto sa v tom má vyznať: krokodílom podobné nekrokodíly, nekrokodílovité krokodíly!

Začiatkom triasu sa permským vymieraním zdecimované synapsidy zdanlivo vrátili do pozície dominantných stavovcov. Po ich boku sa však rozmáhali sauropsidy a dali vzniknúť početným novým formám. Ich rozvoj vyvrcholil začiatkom vrchného triasu, kedy dve z troch skupín živočíchov súperiacich o dominanciu na súši boli práve sauropsidy: išlo o prvé dinosaury a skupinu Crurotarsi, kam patrili predchodcovia krokodílov a ich príbuzní.

Čoraz viac cicavcom podobné synapsidy vtedy reprezentovali napríklad hojné, psom podobné bylinožravce z čeľade Traversodontidae, dosahujúce stredných veľkostí, a rôzne malé mäsožravce a hmyzožravce, evolučne veľmi blízke cicavcom. Naproti tomu archaickej skupine bylinožravcov Dicynodontia, hojnej už koncom prvohôr a aj bezprostredne po veľkom permskom vymieraní, dochádzal dych.

Teraz, začiatkom vrchného triasu, bola zastúpená len hŕstkou posledných, zato však obrovitých druhov. Mali nemotorné štvornohé telá, veľkú hlavu so silnými čeľusťami a často aj s dvojicou krátkych klov. Ich hmotnosť mohla pri niektorých, predovšetkým neskorších druhoch presiahnuť hranicu jednej tony. Špecializovali sa na prízemné rastlinstvo, prípadne podzemné časti rastlín, podobne ako iné prízemné plazy, rynchosaury, s ktorými neboli príbuzné. Rynchosaury, tiež vybavené mocnými čeľusťami a silným zobákom, dosahovali síce menších veľkostí, no ich niekoľko druhov bolo do počtu jedincov veľmi hojne zastúpených.

Krokodílovité krurotarziany zo skupiny Rauisuchia predstavovali už od stredného triasu na suchej zemi prevládajúce veľké dravce. S trochou zovšeobecnenia pripomínali dnešné krokodíly, no mali dlhšie nohy, vzpriamenú chôdzu a vyššie lebky.

Štipku irónie do živočíšnych spoločenstiev vrchného triasu prináša ďalšia podskupina Crurotarsi – Phytosauria. Boli to nezriedka pätmetrové zvieratá žijúce podobným spôsobom života a disponujúce takmer rovnakým vonkajším vzhľadom ako krokodíly. Skutoční predkovia krokodílov však boli malé, vrtké zvieratá behajúce po suchej zemi. Oveľa viac sa podobali predchodcom dinosaurov, než akémukoľvek dnešnému krokodílovi.

Existovali aj ďalšie malé, na dvoch nohách sa pohybujúce formy krurotarzianov, v minulosti v mnohých prípadoch mylne považované za dinosaury.

Ďalej poznáme miestami veľmi úspešné bylinožravé krurotarziany – zástupcov skupiny Aetosauria. Tieto opancierované zvieratá mali nízke krokodílovité telo dlhé u niektorých zástupcov až 5 metrov a krátku hlavu so zubmi prispôsobenými na spásanie rastlinnej potravy.

Na prahu vrchného triasu predstavovali dinosaury úplne novú skupinu. Územčisté synapsidy a rynchosaury boli naproti tomu už po milióny rokov hlavné veľké bylinožravce, kým post veľkých a stredne veľkých mäsožravcov pevne zvierali krokodílovití zástupcovia Crurotarsi. Medzi bylinožravcami sa objavovali a úspešne šírili aj prví zástupcovia Aetosauria. Kam sa v tomto zdanlivo preplnenom svete zaradili dinosaury?

(Pokračovanie nabudúce)

Autor: Dušan Valent
Obrázok:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Batrachotomus1DB.jpg

Trias - začiatky dinosaurov (2.)

prečo neskočíme do rozbehnutého vlaku – späť na začiatok - synapsidy, sauropsidy - veľké vymieranie

Začať rozprávanie o dinosauroch zmienkou o ich najstarších známych zástupcoch by bolo tak trochu ako skákať do rozbehnutého vlaku. Nevideli by sme dlhú trasu, ktorú má vlak za sebou. Cestu, bez prekonania ktorej by vlak neprechádzal tam, kde sme naň narazili, a nesmeroval tam, kde v konečnom dôsledku skončí. Pomyselne nazrime do obdobia karbónu, kedy sa odohrali prvé kroky evolúcie stavovcov smerujúce ku vzniku výlučne suchozemských druhov.

V tomto období, nie dlho potom, čo prví potomkovia praobojživelníkov prestali byť viazaní na vodné prostredie, evolúcia rozdelila túto novú vývojovú líniu na dve vetvy. Jedna, Synapsida, viedla v konečnom dôsledku ku vzniku cicavcov a tým pádom aj nás, ľudí. Druhá, Sauropsida, vyústila v jaštery, krokodíly a dinosaury (a teda aj vtáky).

Keď obe skupiny vznikli, vlhkému a teplému svetu mimo morských vôd dominovali práve rôznorodé praobojživelníky, a sekundoval im gigantický hmyz. Medzi jeho zástupcami by sme našli napríklad vážky s rozpätím krídel trištvrte metra, dvojmetrové stonožky a obrovité škorpióny a pavúky. Až neskôr, keď začala prevládať suchá klíma a rozsiahle močiare ustúpili, dominantnými živočíchmi na súši sa stali synapsidy, niekedy označované aj ako „cicavcovité plazy“. Prečo konkurenčné sauropsidy zostali v úzadí môžeme len hádať. Je možné, že príčinou bol ich neskorší vznik, kvôli čomu mali menej času na diferencovanie.

Cicavcovité synapsidy vytvorili v priebehu svojho panovania na súši širokú paletu foriem – druhy maličké až veľké ako nosorožec, bylinožravé aj dravé, nezriedka s hrôzostrašne vyzerajúcimi hlavami. Pravda, kým hlavy synapsidov dosahovali najrôznejšie gorgózne tvary, stavba ich tela zostávala pomerne konzervatívna.

Zdanlivo neotrasiteľnú nadvládu synapsidov ukončilo až najväčšie vymieranie v dejinách Zeme. Veľké permské vymieranie – čas, kedy život takmer úplne vymizol. Odohralo sa na rozhraní období perm a trias, čiže na rozhraní prvohôr a druhohôr približne 250 miliónmi rokov. Vymrelo mnoho živočíšnych skupín, podľa odhadov 70 % suchozemských a 96 % morských druhov, okrem iného svojho času mimoriadne úspešné trilobity a rôzne synapsidy. Pre preživšie organizmy boli karty v hre o dominantné postavenie na súši i v moriach rozdané nanovo.

(Pokračovanie nabudúce)

Autor: Dušan Valent
Ilustračné foto: http://www.tolweb.org/Synapsida

Sledujte novinky zo sveta geológie a paleontológie na Twitteri - https://twitter.com/paleoklub
Odoberaj novinky