Nálezy bádenských pektinidných lastúrnikov rodu Flexopecten z piesčito-ílovitých morských sedimentov okolia Devína (Devínska Kobyla)
Počas miocénu boli morské prostredia slovenskej časti Západných Karpát obývané okrem bežných a častých druhov mäkkýšov aj mnohými vzácnymi, alebo zriedkavejšími taxónmi. Z východného okraja Viedenskej panvy z oblasti Devínskej Kobyly pochádzajú jedinečné nálezy zaujímavých pektinidných lastúrnikov rodu Flexopecten.
Infaunálny lastúrnik Stirpulina bacillaris (DESHAYES) zo stredného miocénu západného Slovenska
Fosílne spoločenstvá miocénnych morských lastúrnikov Centrálnej Paratetýdy boli tvorené početnými a rôznorodými taxónmi. Počas stredného miocénu bolo aj na našom území rozšírených množstvo druhov bivalvií, o čom svedčia bohaté nálezy fosílnych zvyškov ich schránok. Asociácie lastúrnikov plytkého sublitorálu boli okrem ich typických predstaviteľov domovom aj pre nezvyčajných a zriedkavých infaunálnych lastúrnikov rodu Stirpulina.
História Paleoklubu – od začiatku po súčasnosť
Dejiny Paleoklubu sa začali písať 22. februára 2006, kedy sa konalo prvé zasadnutie nadšencov paleontológie, ako aj iných prírodných vied. Na tomto prvom stretnutí sa zúčastnili v pomerne hojnom počte študenti, doktorandi, ale aj profesori. No kým sa vydáme cestou histórie klubu, povieme si niečo o zrode samotnej myšlienky jeho založenia. Tá skrsla v hlave študenta paleontológie Petra Agricolu, ktorý sa s ňou zveril svojmu spolubývajúcemu Oskárovi Mažgútovi, prvákovi geológie a spolužiakovi Róbertovi Dudekovi.
Dravé ulitníky druhu Ocenebra vindobonensis (HÖRNES) z bádenu lokality Dubová – Malý trávnik (Dunajská panva)
Neogénne moria Centrálnej Paratetýdy boli obývané nespočetným množstvom rôznych dravých živočíchov. Na vrchole potravinového reťazca dominovali stavovce – ryby, raje, žraloky, delfíny a tulene. Avšak aj bezstavovce boli zastúpené rozmanitými, na prvý pohľad možno nenápadnými predátormi.
Ježovky druhu Parascutella gibbercula (DE SERRES) z miocénu Devínskej Kobyly
Ježovky (Echinoidea) patria do triedy morských organizmov, ktorá sa na Zemi objavila už začiatkom ordoviku. Fosílne zvyšky ježoviek sú z územia slovenskej časti Západných Karpát známe z mezozoických, no najmä z kenozoických morských usadenín. Ako dokazujú nájdené fosílie - hlavne neogénne moria boli obývané početnými druhmi ježoviek patriacim rôznym čeľadiam.
Nálezy schránok fosílnych ulitníkov oligocénneho veku zo Štúrova
Výskyty fosílií mäkkýšov z vrstiev oligocénu pochádzajú zo slovenskej časti Západných Karpát iba z niektorých lokalít. Na južnom Slovensku v okolí Štúrova je zachytený pestrý faciálny vývoj z obdobia oligocénu až po spodný miocén. Na základe stratigrafického členenia Centrálnej Paratetýdy možno časť týchto vrstiev zaradiť do egeru (27,20 – 21,30 mil. r.).
Desaťnožce druhu Tasadia carniolica (BITTNER) z miocénu Západných Karpát
V neogéne Západných Karpát patria fosílne zvyšky morských bezstavovcov k najčastejším nálezom. V miocénnych sedimentoch sa okrem rozšírených známych skupín živočíchov (mäkkýše, machovky, mnohoštetinavce, koralovce, dierkavce a i.) vyskytujú aj fosílie zástupcov desaťnožcov. Kraby (Brachyura) reprezentuje aj zástupca čeľade Cancridae - druh Tasadia carniolica (BITTNER), ktorý bol na našom území rozšírený počas bádenu (stredný miocén).
Paleonews - krátke novinky zo sveta vedy
Keď Zemi vládli príšery: Zabijak s plachtou Cicavce ovládli zem dávno pred treťohorami. Na rozdiel od dneška vyzerali tak, že to myslia vážne. Viac... Keď Zemi vládli príšery: Pochybný víťaz Dnešné cicavce sú nuda. Ale ešte väčšia nuda tu bola po Veľkom permskom vymieraní. Viac... Vedci objavili nové príšery z morských hlbín V Indickom oceáne našli nové druhy zvierat. V extrémnych podmienkach prežívajú vďaka trhlinám. Viac... Novú dobu ľadovú zastavia emisie Máme šťastie...
