Paleontologické lokality na Slovensku

Vršatecké Bradlá - Vršatecké bradlá ako súčasť bradlového pásma sú bohaté na skameneliny ako amonity, ľaliovky, belemnity.

Kamenica a Podhorod - V lomoch pri Podhorodi a Kamenici na východnom Slovensku sa nachádzajú skameneliny ľalioviek . Drobné hviezdičky vyvetrané z krinoidových vápencov.


Štokeravská vápenka - Svetová lokalita preslávená nálezmi cicavcov, zubov kostnatých rýb.

Waitov lom - Lokalita sa nachádza na svahu Devínskej Kobyly pri Devínskej Novej Vsi. Bol tu zaznamenaný výskyt zubov kostnatých rýb z obdobia treťohôr.

Devínska Nová Ves, tehelňa - Lokalita tehelňa v Devínskej Novej Vsi bola bohatá na skameneliny rýb a ježoviek.

Sandberg - Svetová lokalita (viac ako 350 druhov skamenelín) nachádzajúca sa pri Devínskej Novej Vsi. Bohatá na skameneliny ježoviek, lastúrnikov, rias, žraločích zubov, zubov kostených rýb, ulitníkov, machoviek, zvyšky tuleňov, delfínov, sirén, čeľusti rají a výliatky po norách krabov.

Beňatín - V kameňolome Beňatín neďaleko Sobraniec sa nachádzajú známe náleziská jadier belemnitov.

Kamenica a Kyjov - Bradlá v okolí Kamenice a Kyjova sú bohaté na skameneliny belemnitov.

Chtelnica - Bývalá svetová lokalita nachádzajúca sa v Malých Karpatoch. Známa, bohatým výskytom amonitovej fauny.

Brodnianske bradlo na Kysuciach - Lokalita sa nachádza v regióne Kysuce. Je známa predovšetkým výskytom amonitov v červených kalových vápencoch.

Červená skala pri Podbieli - Lokalita nachádzajúca sa v regióne Orava je známa veľkým množstvom dobre zachovaných skamenelín amonitov a belemnitov, najmä v oblasti bradlového pásma v červených kalových vápencoch.

Hajnáčka - Lokalita Hajnáčka je známa ako jedna z typových lokalít v rámci biostratigrafie európskeho neogénu na základe nálezov fosílnych cicavcov. Počas výskumu na lokalite bolo zistených min. 10 nových taxónov.

Krasiejow (Poľsko) - V posledných rokoch sa pri juhopoľskom mestečku Krasiejow našlo veľké množstvo fosílnych živočíchov z obdobia vrchného triasu. Jedná sa o faunu stavovcov, najmä obojživelníkov a plazov, medzi ktorými bol zistený doteraz najstarší dokázaný dinosaurus na svete Silesaurus opolensis. Jedná sa o jednu z najunikátnejších lokalít na svete.

Text: KGaP
Foto: portál Infoglobe

LOKALITY: Cerová-Lieskové

Vystupuje tu sivý vápnitopiesčitý slieň tzv. šlír. Jedná sa o ďalšie súvrstvie neogénu patriace do karpatu. Morská fauna lastúrnikov Chlamys, Tellina, Leda, Venus, Pecten duodecimlamellosus, ulitníky, ježovky a hlavonožec patriaci k nautiloideam – Aturia aturi.

Jeho schránky majú perleťový lesk a sú často deformované tlakom nadložných hornín. Okrem nich sa tu vyskytujú Cuspidaria elegantissima (majú dvojakú skulptúru na schránke), Clio sp. (pteropód), Nucula sp., Amusium felsineum (má iné rebrovanie na vnútornej a iné na vonkajšej ploche lastúrky), ježovky Hemipatangus sp., Lovenia mortenseni (silne konkávna a menšia), Bryssopsis ottnangensis – ježovka bez veľkých primárnych hrboľov je plochá a väčšia, Myctophidae – otolity hlbokomorských rýb. Našli sa tu aj listy cievnatých rastlín. Ide o fáciu hlbšieho mora. 

Rašelinisko – vznik vodnej nádrže po ústupe rieky Myjavy v mladších štvrtohorách v holocéne. Ložisko má dĺžku asi 5 km (na ploche asi 150 ha) a hrúbka je 5-7 m. Jedná sa o slatinný typ rašeliniska. Spodná časť je trsťovo ostricová rašelina, vrchná časť je machová (mach rašeliník). Používa saako organické hnojivo Vitahum, ktoré sa mieša so slieňmi z predchádzajúcej lokality.

Zdroj: prof. Holec P. prepis Katy

Foto: Rado Biskupič

LOKALITY: Rohožník

Kameňolom - sa nachádza asi 400 m západne od prameňa Vajar, je to vyvieračka zachytená pre vodovod na Záhorí. Ťažili sa tu žltkasté riasové (litotamniové) vápence mladotreťohorného veku (miocén-báden).

Tieto vápence nemajú zreteľnú vrstevnatosť, ale je to tvrdá kompaktná hornina. Sú to príbuzné útesovým vápencom. Jej príslušnosť k neogénu je prekvapujúca, pretože takmer všetky horniny neogénu patria k mäkkým horninám. Okrem červených koralinných rias obsahuje schrány ustríc, machviek, zriedkavejšie aj koraly a hojné negatívy po vvyluhovaných schránkach lastúrnikov a ulotníkov. Najväčšie patria druhu Glycimeris pilosus a ulitníky k rodom Conus, Bolma, Turitella.

Tu sme na okraji viedenskej panvy. Pobrežie mladotreťohorného mora tvorili biele wetersteinské vápence stredného triasu (ladin), sú jemnozrnné a rekryštalizované. Sú odkryté v zadnej časti lomu. Na rozdiel od treťohorných, neobsahujú organické zvyšky. Vidno tu transgresiu neogénu (vrchného bádenu) na trias. Tieto triasové vápence sú predmetom ťažby blízkej vápenky. Wetersteinské vápence patria veterníckemu príkrovu. Ich vek – stredný trias bol dokázaný prítomnosťou vedúcich skamenelín – zelených rias Dasycladaceae, rodu Diplopora.

Ťažobná jama ílov (korekčné íly ako prímes pri výrobe cementu z wetersteinských vápencov, hore je lom Vajarská (podľa kopca nad lomom).

Horná vrstva – žltkastý íl sarmatského veku (rotáliová zóna) fauna prevažne s rodom a Cerithium Clavatula, ale vyskytujú sa tu aj iné druhy. Nápadné sú turitelly. Spodná vrstva je tvorená sivým ílom – vrchný báden, fauna hlavne lastúrnik Corbula Venus, z ulitníkov Nassa (=Hinia), dierkavce, ryby, stavovce (veľryba). Medzi sarmatom a bádenom je diskordancia. Pri vysladzovaní panví dochádza k zmenšovaniu počtu druhov, ale množstvo jedincov môže i narastať.

Zdroj: prof. Holec P. prepis Katy
Foto: Rado Biskupič

LOKALITY: Štokeravská vápenka, Bonanza

Štokeravskú vápenku tvoria 3 opustené kameňolomy na severnom svahu Devínskej Kobyly. Priľahlé svahy sú porastené rastlinstvom stepného a lesostepného charakteru. K unikátnym nálezom patria zvyšky opice.

Na trávnatých svahoch rastú viacero chránených rastlín. Jednou z nich je aj vzácna, vzrastom najvyššia orchidea, jazýčkovec jadranský.

Pri ťažbe vápenca bola odkrytá skalná stena jaskyne, ktorá musela existovať už pred mladošími treťohorami. Množstvo stalaktitov, stalagmitov, stalagnátov, ale aj kamenné záclony a vodopády vytvárajú pôsobivý útvar.

Vystupuje tu značne rekrystalizovaný vápenec jurského veku, na ktorom sa nachádzajú i vrchnobádenské pieskovce. Nachádzajú sa tu i pukliny S – J smeru. V západnej časti lomu boli v tretej pukline ppopísané víceré druhy stavovcov. Okrem toho sa tu nachádzajú i pukliny VJV – ZSZ smeru. V týchto sa nachádzajú okrem zvyškov suchozemských stavovcov i stavovce morské (tulene, žraloky,…)

Kameňolom, Štokerauská vápenka, sa môže pochváliť mnohými paleontologickými naj... Unikátny je nález prakoňa, ale aj nálezy fosílnych zvyškov obojživelníkov, korytnačiek, netopierov, zajacov, hlodavcov, tapírov, mastodontov, nosorožcov a jeleňov.

Autor: Tomáš Fuksi
Foto: Rado Biskupič

LOKALITY: Hajnáčka

Lokalita Hajnáčka je známa ako jedna z typových lokalít v rámci biostratigrafie európskeho neogénu na základe nálezov fosílnych cicavcov. Počas výskumu na lokalite bolo zistených min. 10 nových taxónov.

Lokalita Hájnačka sa nachádza približne 1,5km od obce Hájnačka v okrese Rimavská Sobota na juhu stredného Slovenska. Lokalita zaberá rozlohu 1000-1500m2. Nálezisko je tvorené hlubokými eróznymi ryhami. Hájnačka bola datovaná do obdobia 5,03 – 1,16Ma. Patrí do cerovej bazaltovej formácie, ktorú tvoria hlavne vulkanoklastiká.

Celkový profil tvoria:

• Egenburgské piesky až pieskovce

• tufy, tufity, lapilické tufy

• vulkanoklastiká a jemné piesky

• kvartérne sedimenty – hlina a spraš

Podľa nálezov cicavcov rodu Mimomys na lokalite Hájnačka bola zaradená do spodnej časti vrchného pliocénu (MN16a). Lokalita je charakteristická nálezni cicavcov z radov nepárnokopytníkov (Perissodactyla), dvojitozubcov (Lagomorpha), hlodavcov (Rodentia), primáty (Primates), mäsožravce (Carnivora),…

Okrem fauny sa tu podarilo objaviť i pomerne bohato zastúpenú flóru: vŕby, javory, ginko, jelše, brezy, hraby, duby, lipy, bresty,…

Výskumy potvrdili víceré druhy paleoprostredí:

1. akvatické – semiakvatické: vydry, bobry,vodné krty,…

2. lesné prostredie: krty,piskory, tapíry, veverice, pandy, medvede, nepárnokopytníky…

3. stepné prostredie: hyeny, mačkovité šelmy, zajacovité

Autor: Tomáš Fuksi

Foto: Wikipedia

LOKALITY: Waitov lom

Waitov lom je opustený kameňolom na západnom svahu Devínskej Kobyly. 

Nachádza sa len 600m južne od lokality Sandberg. Boli tu odkryté telesá sivých vápencov, dolomitu a karbonátových brekcií liasového veku (spodná jura). V hornej etáži lomu vidno transgresívne uložené vrstvy pieskovcov vrchnobádenského veku. Našli sa tu početné zvyšky zubov kostnatých rýb a tuleňov.



Autor: Tomáš Fuksi
Foto: Oskár Mažgút

LOKALITY: Chtelnica

Lokalita sa nachádza v pohorí Malé Karpaty v blízkosti obce Chtelnica. Obec Chtelnica sa nachádza v západnej časti okresu Piešťany, od ktorých je vzdialená 22 km.

Nálezisko je vzdialené 3,5 km od obce severným smerom a približne 1 km od priehradného múru. Leží na strmom svahu vrchu Černík, ktorý je ukrytý v lese hneď nad cestou. Svah je orientovaný smerom na juh až juho-západ. Vrstva sedimentov obsahujúca skameneliny sa nachádza aj v záreze cesty. Lokalita sa prvýkrát spomína v roku 1969 (Hanáček). V roku 1987 urobil prvé horizontálne zbery fauny RNDr. Rakús. V lokalite sa nachádzala plytká pobrežná oblasť. Bola datovaná do obdobia spodnej jury, liasu, stupňov sinemúr a lotaring a je radená do tzv. chočskej jednotky. Do tohto obdobia je zaradená podľa nálezov amonitov Arnioceras semicostatum a Euagasiceras sauzeanum.

Podklad je zväčša šedý, no prechádza od takmer čienej až po bežovú a jeho pigmentácia je ovplyvnená obsahom železa. Vrstevný sled sa dá rozdeliť na päť polôh. Prvá
má sivú farbu a obsahuje nepravidelné vrstevnaté pieščité krinoidové vápence. Jedná sa o lavice po 20 cm. Druhá poloha je označovaná ako fosfátická, je hrubá 25-30 cm. Nachádzajú sa tu sivé glaukonitické vápence a biodetrit tvorený úlomkami ježoviek, lastúrnikov, ramenonožcov, dierkavcov a ľalioviek. Okrem biodetritu sa tu nachádza i kremeň a zelený minerál-glaukonit. Spoločenstvo tu nájdených amonitov určuje viacero zón (buklandi až semicostatum/birchi a oxynatum). Tretia poloha je tvorená nepravidelnými akumuláciami zelených pieščitých ílovcov a sivých pieščitých vápencov. Ich hrúbka je približne 40-50 cm. Štvrtú polohu charakterizujú nálezy amonita Arnioceras gr. geometricum. Polohu tvoria pieščito-krinoidové vápence (18-20-25 cm), ktoré striedajú zelené pieščité ílovce. V najvyššej časti vystupujú čierne rohovce o hrúbke 130 cm. Piata časť je tvorená slabopieščitými vápencami.

Na danej lokalite sa nachádza množstvo druhov amonitov, ulitníkov, lastúrnikov, ramenonožcov a dierkavcov. Dajú sa nájsť aj skamenelé drevo ihličnatých stromov, koraly a siderit (železná ruda). Len amonitov sa tu nachádza cca. 39 druhov. Priemerná hustota nálezov bola určená na 500 vzoriek na meter kubický. Biologický materiál tvorí 35-55% skalného podkladu, čo toto nálezisko radí medzi najbohatšie spodnoliasové v Karpatoch.

Na lokalite Chtelnica sa nachádzala plytkovodná príbojová oblasť. V blízkosti sa musel nachádzať kontinentálny ostrov. Svedčia o tom najmä nálezy skamenelého dreva.

Autor: Tomáš Fuksi
Foto: Jaroslav Kozák

LOKALITY: Sandberg

Sandberg je svetová lokalita (viac ako 350 druhov skamenelín) nachádzajúca sa pri Devínskej Novej Vsi. V minulosti to bola pieskovňa, ktorá leží 600m od Waitovho lomu.

Sandberg je súčasťou Devínskej Kobyly. Lokalita bola datovaná do obdobia miocénu (13-14Ma).Táto lokalita je bohatá na skameneliny ježoviek, lastúrnikov, rias, žraločích zubov, zubov kostnatých rýb, ulitníkov, machoviek, zvyšky tuleňov, delfínov, sirén, čeľustí rají, ofiomorphy (výliatky po norách krabov),… Najčastejšie sú nálezy lastúrnikov: Flabellipecten solarium, Panopea meynardi, Bolma meynardi, Pecten, Ostrea digitalina,.. Vzácnejšie sa tu nachádzajú i ježovky rodu Scutella, machovky, pozostatky korytnačiek,…

Vrstevný sled lokality začína bioturbovaným sivým pieskom, pieskom s prímesami štrku a obliakov, opäť nastupujú sivé piesky, následuju vrsty piesku s obliakmi a úlomkami lastúrnikov. Vyššie sa nachádzajú lavice so svetložltými až hrdzavočervenými pieskovcami a jemnými pieskami, pokračujú prevápnelé piesky, žltohnedé piesky s faunou lastúrnikov, následuju lavice pieskovcov s úlomkami organizmov. Jako posledné nastupujú svetlosivé vápnité pieskovce s úlomkami lastúrnikov, ulitníkov, machoviek,…

Okrem morskej sa tu zistila i sladkovodná fauna. Nálezy fauny, flóry i povaha sedimentov naznačujú, že sa jednalo o plytkú príbrežnú fáciu.

Autor: Tomáš Fuksi

Foto: Rado Biskupič