náhrada za rauisuchiany? - začiatky veľkých dravých dinosaurov – štíhle a vrtké – európske celofyzoidy – Zupaysaurus a Gojirasaurus
Prvé dinosaury, to boli útle všežravce behajúce po dvojici dlhých zadných končatín. Začiatkom vrchného triasu vytvorili v niektorých kútoch Zeme viacero hojných dvoj- až trojmetrových foriem, či už rastlinožravých alebo mäsožravých. Ako vrchný trias pokročil, bylinožravé dlhokrké druhy (sauropodomorfy) bežne dosahovali hmotnosti niekoľko sto až niekoľko tisíc kilogramov, kým dravce, hoci už zväčša zastúpené inou vývojovou vetvou než predtým, zostávali hojné predovšetkým vo veľkostnej kategórii vlka.
Niekde, napr. v rámci horninových sledov v USA, záznam fosílnych stôp svedčí o absencii väčších dravých dinosaurov. Situácia tu mení až na prahu spodnej jury, z geologického hľadiska krátko po vymretí predtým hojných krokodílovitých plazov. Niektorí vedci, ako napríklad profesor Paul Olsen, preto prišli s hypotézou, že pomerne veľké dravé dinosaury sa objavili až po vymretí dovtedy prevládajúcich veľkých dravcov zo skupiny Rauisuchia. Iní paleontológovia však upozornili na prítomnosť dravých dinosaurov z vrchného triasu, ktoré veľkosťou pripomínali alebo sa dokonca rovnali ich spodnojurským nasledovníkov. Patrí k ním aj jeden z najstarších a najprimitívnejších dinosaurov, Herrerasaurus spred 228 miliónov rokov. Tento pomerne hojný živočích zvyčajne dorastal do dĺžky zhruba tri metre, poznáme ale aj jedinca rovnakého rodu aj druhu, ktorý bol takmer dvojnásobne väčší. Tento nález nielenže dokazuje prítomnosť pomerne veľkých dravých dinosaurov, ale zároveň poukazuje na výraznú veľkostnú rozmanitosť v rámci jednotlivých dinosaurích druhov – možno išlo napríklad o odlišnú rasu alebo regionálnu varietu.
O niekoľko miliónov rokov neskôr ako Herrerasaurus kráčal po juhu svetového superkontinentu veľký dravý dinosaurus, ktorý po sebe na území dnešnej Austrálie zanechal 43 cm dlhé stopy. Zviera teda za živa meralo na úrovni bedier takmer dva metre! A s nástupom novej skupiny dravých dinosaurov Coelophysoidea od obdobia pred približne 220 miliónmi rokov pomerne veľkých krvilačných dinosaurov ešte pribudlo.
Celofyzoidy sa vyznačovali pomerne dlhými krkmi a chvostami a štíhlou, pretiahnutou lebkou i stavbou tela. V hornej čeľusti mávali v blízkosti rypáka zárez, azda nápomocný pri love menšej a stredne veľkej koristi. Konštrukciou postavy predstavovali akýsi náprotivok voči ich konkurentom, statným štvornohým rauisuchianom. Na rozdiel od týchto krokodílovitých plazov sa však vyznačovali mimoriadnou pohyblivosťou. V suchých, sezónne až púštnych podmienkach pre ne musela byť schopnosť za krátky čas prekonať veľké vzdialenosti obrovskou výhodou. A tak nečudo, že s posunom dnešnej Európy do suchších zemepisných šírok, na jej území postupne prevládli, kým rauisuchiany sa vytrácajú. Pravdepodobne sa stali dokonca lovcami mladých alebo chorých sauropodomorfov!
Najznámejším z veľkých európskych celofyzoidov týchto čias je Liliensternus spred približne 210 miliónov rokov (neskorý norik). Pozostatky najlepšie známeho exemplára patria jedincovi dlhému 515 cm, ktorý zahynul ako nedospelý. V dospelosti zrejme meral okolo 6 metrov a vážil asi toľko, čo statný lev – okolo tristo kíl. Veľkosťou liliensternovi zodpovedal Lophostropheus, žijúci na rovnakom území o niečo neskôr. O čosi menší bol Halticosaurus, ktorý pre zmenu obýval územie dnešnej Európy o niekoľko miliónov rokov skôr ako liliensternu a možno mu evolučne predchádzal.
Približne rovnako veľký alebo o málo menší ako Liliensternus bol juhoamerický Zupaysaurus, známy z nekompletných pozostatkov zahrňujúcich 45 cm dlhú lebku. Hoci išlo o na svoju éru veľkého dravca, oproti obrovitému rauisuchianovi fasolasuchovi, po boku ktorého žil, mal lebku takmer trikrát menšiu. Menšiu, ale zato ozdobenú dvojitým kosteným hrebeňom, podobným ale menším od hrebeňa neskoršieho veľkého celofyzoida dilofosaura.
Najväčší z dnes známych vrchnotriasových celofyzoidov bol objavený v Novom Mexiku. Nájdené kosterné pozostatky patrili nedospelému jedincovi, za živa približne 5,5 m dlhému. Dĺžka dospelého jedinca sa odhaduje na 6,5 až 7 m. Tento dravý dinosaurus dostal meno Gojirasaurus, na základe filmovej Godzilly. V USA predstavuje prekvapivý a ojedinelý nález. Známe severoamerické živočíšne spoločenstvá sa koncom triasu nachádzali v tropickom prirovníkovom pásme, pričom veľké dravé dinosaury týchto rozmerov v nie sú známe ani z kostrového materiálu, ani z pomerne bohatého ichnofosílneho záznamu (teda zo skamenelých stôp). Za výskyt gojirasaura v nízkych zemepisných šírkach snáď môžu oscilácie podnebia, ktoré prechodne vklinili ním obývaný ekosystém do blízkosti rovníka.
Ako vidieť na zmienených rodoch, veľké celofyzoidy mali podľa všetkého koncom triasu globálne rozšírenie, obmedzené len ekologicky, nie geograficky.
(pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent, obrázok Gojirasaurus: http://www.worldofstock.com/slides/NAB1156.jpg
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov