trpezlivosť veľké sauropodomorfy prináša – plateosaurus, plateosaurus, plateosaurus! - prostoduché vymenovávanie – odôvodnenie prostoduchého vymenovávania (výhovorka zaň)
Niekoľko geologických období uplynulo odkedy žili prvé štvornožce schopné pohybu po suchej zemi. Za ten čas, približne 150 miliónov rokov, sa objavili v rámci celkom odlišných skupím stavovcov rôzni obry, ktorí hmotnosťou svojej telesnej masy pokorili hranicu jednej tony. Boli medzi nimi vzdialení príbuzní korytnačiek skutosaury, niektoré bočné vývojové vetvy preddruhohorných cicavcovitých plazov, alebo triasoví zástupcovia cicavcom príbuzných dicynodontov. Pravda, celých 150 miliónov rokov trvalo, kým sa objavili prví giganti, ktorí túto hranicu pokorili niekoľkonásobne. Z ľudského hľadiska môže stopäťdesiat tisícok tisícročí pripadať ako večnosť, lenže práve toľko času evolúcia potrebovala na postupné hromadenie telesných adaptácií, vo vzájomnej súčinnosti umožňujúcich vznik skutočných zvieracích titanov. Výkonný metabolizmus, pľúcne vaky, vzpriamené končatiny, rýchly rast - to boli najdôležitejšie z nich. A nachádzame ich všetky u sauropodomorfov.
Plateosaurus je z triasových sauropodomorfov preštudovaný najlepšie. K dispozícii máme pozostatky viac než sto jedincov z rôznych kútov Európy – z Nemecka, Francúzska, Švédska, Nórska, Švajčiarska a Grónska. Jeho hromadné výskyty na náleziskách bývajú tradične považované za dôkaz života v stádach, no podľa niektorých vedcov môže ísť o samotárske jedince, ktoré zahynuli vo vyššie položených územiach, a do nížin boli len „spláchnuté“ občasnými silnými prívalovými povodňami. Tomu by nasvedčoval aj pomerne veľký rozptyl jedincov na niektorých náleziskách, nie práve typický pre hromadný úhyn stáda.
Hoci to na mnohých rekonštrukciách môže tak vyznieť, Plateosaurus nebol typickým primitívnym (bazálnym) sauropodomorfom. Malá hlava, dlhý krk, veľké telo a predné končatiny s trojicou veľkých pazúrov sú znaky pre triasové sauropodomorfy časté. Štúdie predných končatín plateosaura však odhalili, že neboli schopné vytočenia dlaňami ku zemi, takže neboli vhodné na bežnú chôdzu. Zároveň neboli vhodné ani na žiaden iný typ chôdze – napr. našľapovanie na kĺby prstov.
Ďalšou zaujímavosťou o plateosaurovi je rozmanitosť veľkosti. Variabilita prírastkov kostnej hmoty na kostiach naznačuje premenlivosť rýchlosti rastu v závislosti od prírodných podmienok. Niektoré jedince tak dosiahli dospelosť ani nie päťmetrové. Iné merali desať metrov a boli tak osemkrát ťažšie – vážiť mohli tri či štyri tony.
Len v rámci Európy nachádzame viacero ďalších veľkých sauropodomorfov – napríklad ako plateosaurus približne rovnako staré a podobne rozmerné rody - Ruehleia a Camelotia, či o niečo mladšie a menšie rody Sellosaurus a Efraasia. V Južnej Amerike sa vyskytovali ešte väčšie, 10 až 12 metrové rody Riojasaurus a Lessemsaurus. V južnej Afrike bol vo vrchných elliotských vrstvách neistého vrchnotriasového veku nájdený ešte väčší, výlučne štvornohý Antetonitrus a približne osemmetrové rody Plateosauravus a Melanorosaurus. Z Thajska pochádza azda rovnako veľký Isanosaurus (nájdené pozostatky patria 6,5 m dlhému, nedospelému jedincovi). Popri týchto veľkých a, čo je dôležité podotknúť, vo viacerých prípadoch veľmi hojných sauropodomorfoch, z ktorých minimálne Antetonitrus a Isanosaurus už patrili do skupiny Sauropoda, existovalo viacero malých alebo stredne veľkých rodov - ako napríklad Thecodontosaurus a Pantydraco (oba Európa), Blikanasaurus (Afrika), Coloradisaurus a Mussasaurus (oba Južná Amerika).
Predchádzajúci odstavec možno vyznel ako prostoduché vymenovávanie. Po pravde, ničím iným ani nie je. Nepochybne by bolo zaujímavé venovať sa jednotlivým v ňom uvedeným „menám“ podrobnejšie. Nazdávam sa ale, že pre účely týchto článkov postačí zistenie, ktoré sa snaží predchádzajúci odstavec nepriamo navodiť, a tým je, že sauropodomorfy boli počas druhej polovice mimoriadne úspešné zvieratá ako do počtu rodov, tak do veľkostnej rozmanitosti a hojnosti v rámci jednotlivých ekosystémov. Až na niektoré regióny (časti dnešnej Severnej Ameriky) bola ich vláda koncom triasu medzi bylinožravcami taká jednoznačná, že by sme túto kapitolu vo vývoji života mohli so štipkou zveličenia nazvať érou sauropodomorfov.
(pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent, obrázok Plateosaurus: www.dinosaurfact.net/Pictures/Plateosaurus.jpg
Plateosaurus je z triasových sauropodomorfov preštudovaný najlepšie. K dispozícii máme pozostatky viac než sto jedincov z rôznych kútov Európy – z Nemecka, Francúzska, Švédska, Nórska, Švajčiarska a Grónska. Jeho hromadné výskyty na náleziskách bývajú tradične považované za dôkaz života v stádach, no podľa niektorých vedcov môže ísť o samotárske jedince, ktoré zahynuli vo vyššie položených územiach, a do nížin boli len „spláchnuté“ občasnými silnými prívalovými povodňami. Tomu by nasvedčoval aj pomerne veľký rozptyl jedincov na niektorých náleziskách, nie práve typický pre hromadný úhyn stáda.
Hoci to na mnohých rekonštrukciách môže tak vyznieť, Plateosaurus nebol typickým primitívnym (bazálnym) sauropodomorfom. Malá hlava, dlhý krk, veľké telo a predné končatiny s trojicou veľkých pazúrov sú znaky pre triasové sauropodomorfy časté. Štúdie predných končatín plateosaura však odhalili, že neboli schopné vytočenia dlaňami ku zemi, takže neboli vhodné na bežnú chôdzu. Zároveň neboli vhodné ani na žiaden iný typ chôdze – napr. našľapovanie na kĺby prstov.
Ďalšou zaujímavosťou o plateosaurovi je rozmanitosť veľkosti. Variabilita prírastkov kostnej hmoty na kostiach naznačuje premenlivosť rýchlosti rastu v závislosti od prírodných podmienok. Niektoré jedince tak dosiahli dospelosť ani nie päťmetrové. Iné merali desať metrov a boli tak osemkrát ťažšie – vážiť mohli tri či štyri tony.
Len v rámci Európy nachádzame viacero ďalších veľkých sauropodomorfov – napríklad ako plateosaurus približne rovnako staré a podobne rozmerné rody - Ruehleia a Camelotia, či o niečo mladšie a menšie rody Sellosaurus a Efraasia. V Južnej Amerike sa vyskytovali ešte väčšie, 10 až 12 metrové rody Riojasaurus a Lessemsaurus. V južnej Afrike bol vo vrchných elliotských vrstvách neistého vrchnotriasového veku nájdený ešte väčší, výlučne štvornohý Antetonitrus a približne osemmetrové rody Plateosauravus a Melanorosaurus. Z Thajska pochádza azda rovnako veľký Isanosaurus (nájdené pozostatky patria 6,5 m dlhému, nedospelému jedincovi). Popri týchto veľkých a, čo je dôležité podotknúť, vo viacerých prípadoch veľmi hojných sauropodomorfoch, z ktorých minimálne Antetonitrus a Isanosaurus už patrili do skupiny Sauropoda, existovalo viacero malých alebo stredne veľkých rodov - ako napríklad Thecodontosaurus a Pantydraco (oba Európa), Blikanasaurus (Afrika), Coloradisaurus a Mussasaurus (oba Južná Amerika).
Predchádzajúci odstavec možno vyznel ako prostoduché vymenovávanie. Po pravde, ničím iným ani nie je. Nepochybne by bolo zaujímavé venovať sa jednotlivým v ňom uvedeným „menám“ podrobnejšie. Nazdávam sa ale, že pre účely týchto článkov postačí zistenie, ktoré sa snaží predchádzajúci odstavec nepriamo navodiť, a tým je, že sauropodomorfy boli počas druhej polovice mimoriadne úspešné zvieratá ako do počtu rodov, tak do veľkostnej rozmanitosti a hojnosti v rámci jednotlivých ekosystémov. Až na niektoré regióny (časti dnešnej Severnej Ameriky) bola ich vláda koncom triasu medzi bylinožravcami taká jednoznačná, že by sme túto kapitolu vo vývoji života mohli so štipkou zveličenia nazvať érou sauropodomorfov.
(pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent, obrázok Plateosaurus: www.dinosaurfact.net/Pictures/Plateosaurus.jpg
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov