Trias – nástup k vláde (1.)

Pangea v smrteľnej agónii - fascinujúca druhá polka vrchného triasu – nádherné a skvelé, len keby reprezentatívnejšie – obojživelníky a „krokodílí bratranci“ v plnej sile – sauropodomorfy na scénu! - začiatok hegemónie

Obrovská Pangea tak ako po minulé veky pomaly a vytrvalo putovala na sever. No púť majestátneho superkontinentu sa mala zakrátko skončiť. Na mnohých miestach, aj tam, kde boli vrstvy skál kedysi hrubé azda až desiatky kilometrov, sa teraz objavovali stenčenia a praskliny. Gigantické pohyby žeravých hmôt kilometre pod zemským povrchom pevninu síce takmer nebadane, ale pritom ľudským rozumom snáď nepredstaviteľnými silami trhali na kusy.

Veľké zmeny nastávali aj medzi živočíchmi. Pri výskume ich priebehu a príčin sa ale črtá veľký problém. Ako som v jednom z predchádzajúcich článkov spomenul, medzi kontinentami nemožno presne navzájom korelovať veky vrchnotriasových spoločenstiev. Čert to ber! Už z fosílneho záznamu jednotlivých kontinentov možno vytušiť, ako zmeny prebehli. A čo i len približné porovnávanie medzi kontinentami nám naznačuje, že sa neudiali všade v rovnakom čase. Vrchný trias tak zrejme predstavoval fascinujúce obdobie prinajmenšom v tom, že istú dobu popri sebe existovali dva akoby odlišné svety. Jeden patril dinosaurom, druhý ich bratrancom, krokodílovitým krurotarzianom.

Aby sme porozumeli dlhotrvajúcim zmenám v živočíšstve dávnych geologických dôb, potrebujeme miesta, kde v danom období prebiehalo plynulé, viac-menej neprerušené ukladanie hornín, príležitostne pochovávajúce obyvateľov pravekého sveta. Samozrejme, niečo podobné neprebiehalo v neskoršom vrchnom triase na celom svete. Dnes dobre poznáme dve takéto dlhodobé, mimoriadne bohaté záznamy živých a neživých komponentov vrchnotriasovej krajiny predovšetkým z juhozápadu (najmä južná coloradská platforma) a severovýchodu (newarkská superséria) USA. Práve ekosystémy, ktorých ostatky tu nachádzame, sú často používané na ilustráciu živého sveta z vrchného triasu (presnejšie, z posledných dvoch tretín trvania vrchného triasu). V celosvetovom merítku však nie sú vôbec reprezentatívne.

Ale o tom viac niekedy neskôr.

Naša prvá zastávka v o čosi „pokročilejšom“ vrchnom triase bude patriť Európe, konkrétne územiu dnešného Nemecka. Nemáme tu síce k dispozícii náleziská tak bohaté na rôznorodú faunu a skamenelé odtlačky stôp pravekých živočíchov, aké nachádzame v súdobých severoamerických súvrstviach, dôležité ale je, aká je ich výpovedná hodnota o triasových zmenách v zložení živočíšstva. Vidíme tu totiž tieto zmeny úplné, zakončené dominanciou dinosaurov.

O aké zmeny išlo?

V usadeninách kontinentálnej Európy zo staršieho vrchného triasu, 225 až 215 miliónov rokov do minulosti, badáme výraznú dominanciu pozostatkov obojživelníkov, ktoré tvoria miestami až 97 % nájdenej fauny. Hlavnými suchozemskými rastlinožravcami tu boli prízemné panciernaté aeosaury z rodu Stagonolepis s hmotnosťou statných diviačích samcov, kým hlavným dravcom bol štvormetrový Teratosaurus, pripomínajúci miešanca medzi levom a aligátorom. Dinosaury, resp. „dinosaurie formy“ (Dinosauriformes) sa vyskytovali len zriedka (Silesaurus).
Pred 215 miliónmi rokov sa vytráca predtým mimoriadne hojná skupina obojživelníkov – metoposaury. Veľké aetosaury pokračujú rodom Paratypothorax a objavujú sa ich o polovicu menší, ako statný srnec alebo o čosi viac ťažkí zástupcovia rodu Aetosaurus. Do tohto momentu fauna kontinentálnej Európy v hrubých rysoch zodpovedá rovnakovekým faunám zo Severnej Ameriky. Lenže pred 212 miliónmi rokov sa objavujú prvé veľké bylinožravé dinosaury – sauropodomorfy (Sellosaurus dlhý 4 až 6 m a vážiaci približne toľko, čo kôň).

Podnebie sa tu v priebehu miliónov rokov stávalo suchším. Spôsoboval to podľa všetkého hlavne posun jediného svetového kontinentu na sever, v prípade častí dnešnej Európy von z vlhkého pásma a dnu do rozľahlých suchých zemepisných šírok. V priebehu týchto zmien, ako sa čoraz väčším sauropodomorfom viac a viac darilo, vytratili sa veľké aetosaury a začali sa vyskytovať na vrchnotriasové pomery veľké dravé dinosaury (Halticosaurus). Hlavnými veľkými predátormi a lovcami veľkých sauropodomorfov ale zostávali krokodílovité teratosaury alebo iné rauisuchiany. Pred 210 miliónmi rokov (neskorý norik) už „krokodílích bratrancov“ vo fosílnom zázname nenachádzame. Sauropodomorfy sa stali jednoznačne dominujúcimi bylinožravcami, a dravé dinosaury opanovali ekologickú niku veľkých mäsožravcov. 10 miliónov rokov pred koncom triasu sa na území kontinentálnej Európy v málo rôznorodých spoločenstvách nehostinnej krajiny zrodila hegemónia dinosaurov.

(pokračovanie nabudúce)

Zdroj: Dušan Valent, foto Stagonolepis: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Stagonolepis.jpg