ako málo vieme – prečo tu a nie tam? - problematické porovnávanie veku
Dobre známe a približne rovnako staré spoločenstvá živočíchov zo začiatku vrchného triasu nachádzame predovšetkým na náleziskách skamenelín v súvrstviach v Argentíne, Brazílii, USA, Poľsku, Nemecku a Škótsku. Usadili sa zvyčajne v relatívne (na Pangeu určite) „málo suchých“ podmienkach. Náleziská z Južnej Ameriky a Indie sa začiatkom vrchného triasu nachádzali južnejšie než dnes a nedelilo ich od seba more. Ležali v miernom klimatickom pásme južnej pologule. Náleziská z Európy a USA sa taktiež nachádzali južnejšie a ležali vo vlhkom rovníkovom pásme.
Spomenuli sme si najbežnejšie bylinožravce z tohto obdobia a prvotné dinosaury, ktoré žili po ich boku, ale tvorili len malú zložku celkovej fauny. Hoci o hojných bylinožravcoch vrchného triasu vieme nie práve málo, zďaleka to nie je dosť na porozumenie zmenám v živočíšnych spoločenstvách tejto doby. Len v ischigualastkom súvrství a zrejme tiež v indickom malerijskom súvrství ich (prípadne blízko príbuzné obdoby) nachádzame všetky. Inak sa na jednotlivých náleziskách alebo dokonca v celých jednotlivým súvrstviach vyskytujú v rôznych kombináciách. Niekde sú veľmi hojné, inde chýbajú úplne. Nevieme presne, aké prírodné podmienky im najviac vyhovovali, a čo konkrétne teda podmieňovalo ich výskyt.
Exaeretodon, na južnej pologuli mimoriadne hojný, z opačnej pologule chýba. Traversodonty sa tam ako celok vyskytovali oveľa vzácnejšie a v menších druhoch. Mohla za to azda obľuba flóry papraďorastov Dicroidium, charakteristická pre juh superkontinentu?
Hyperodapedon, hojný na južných náleziskách a aj v púštnych usadeninách zo Škótska, je z USA zle doložený a na nálezisku z poľského Krasiejówa a z Nemeckých nálezísk chýba. Je to snáď preto, že mu vlhkejšie rovníkové prostredie, v prípade niekdajšej Európy bohaté na rieky a jazerá s hojnosťou obojživelníkov a obojživelných plazov fytosaurov, nevyhovovalo tak ako suchšia klíma vyšších zemepisných šírok?
A čo Stagonolepis? Relatívne hojný bol v ischigualastskom súvrství, v USA a aj na území dnešnej kontinentálnej Európy. Obýval ako nízke, tak vysoké zemepisné šírky. V Afrike však z tohto obdobia on a dokonca celá čeľaď Aetosauridae, kam patrí, chýba. Je ale pravda, že africké nálezy stavovcov sú zo začiatku vrchného triasu veľmi kusé. Je tak možné, že predsa-len išlo o kozmopolitného, len nie veľmi hojného živočícha.
Svoju úlohu okrem uprednostňovania (alebo závislosti od) konkrétnych typov životného prostredia mohol zohrávať aj čas. V prípade vrchnotriasových suchozemských súvrství je veľmi obtiažne zistiť, o koľko je jedno staršie alebo mladšie od druhého. Zvyčajne im nemožno priradiť vek niektorého z dobre datovateľných súvrství morských usadenín, a obtiažne je aj ich datovanie na základe výskytu peľových zŕn. Používa sa preto vekové porovnávanie jednotlivých súvrství na základe rodov (spravidla veľkých) stavovcov, ktoré obsahujú.
Otázne je, do akej miery môžeme na tento účel dotyčné veľké suchozemské stavovce použiť. Skutočne spĺňajú základné parametre vedúcich fosílii – krátku životnosť, rýchly vývoj, hojné a predovšetkým široké zastúpenie a ľahkú identifikovateľnosť? Keďže sa na jednej strane oproti malým morským organizmom vyvíjali pomalšie, a na strane druhej sú rody ako také často pomerne dlhoveké, hrozí, že sa mohli populácie niektorých rodov v závislosti od regionálnych podmienok vyskytovať na niektorých miestach oveľa skôr než v iných kútoch sveta. Alebo niektoré druhy miestami prežívali dlho po vymretí ostatných, v iných regiónoch rozšírených druhov svojho rodu.
Rozpitvávanie podrobného časového delenia vrchného triasu je nad rámec týchto krátkych článkov. Pre jednoduchosť som tu za „začiatok vrchného triasu“ označil približne rovnako staré súvrstvia obsahujúce viac-menej kozmopolitné rody Exaeretodon, Hyperodapedon a Stagonolepis. Vďaka 40Ar/39Ar datovaniu sanidínu v bentonite z bázy ischigualastského súvrstvia, ktorý je 228 miliónov rokov starý, môžeme odhadnúť, že táto fauna bola rozšírená približne pred 230 až 220 miliónov rokov.
(pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent
Foto - Dicroidium: http://www.rosssea.info/geology.html
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov