Trias - začiatky dinosaurov (7.)

zmena stravy – podobnosti prvých – výhody prvých – vzdušné vaky

Jaštericiam podobní predkovia dinosaurov boli pravdepodobne všežravce. No zmeny stravovacích zvyklostí nie sú v evolúcii života ničím výnimočným. Tak ako sa odohrali medzi neskoršími dinosaurami (napr terizinosaury), odohrali sa aj medzi ich prvými druhmi.

Ak v eoraptorovi rozpoznávate starobylého dravého dinosaura, môžete aj nemusíte mať pravdu, pretože jeho dva typy zubov nasvedčujú, že on sám alebo prinajmenšom jeho predkovia boli všežraví. Je tiež zaujímavé, ako tvar, stavba a proporcie tela tohto primitívneho (lepšie povedané bazálneho) saurischiana zodpovedajú prvotným zástupcom oboch podskupín Saurischia, a to dravým teropodom a dlhokrkým bylinožravým sauropodomorfom. Samozrejme, z evolučného pohľadu nie je vôbec prekvapujúce, že sa primitívni zástupcovia jednej vývojovej vetvy ponášajú na prvotných zástupcov podskupín, ktoré vzniknú jej vývojovým vetvením.

Obrovské vrchnojurské sauropodomorfy, na prvý pohľad vyzerajúce ako keby prozreteľnosť zbytočne mrhala tony mäsa na čriedy pomaly sa pohybujúcich plazích hôr... len si ich predstavte... a potom si skúste popri nich predstaviť rod Panphagia z ischigualastského súvrstvia a rod Saturnalia z brazílskeho súvrstvia Santa Maria... prvé to rody vývojovej vetvy neskorších ťažkopádnych kolosov a zároveň pohyblivé dvojnohé zvieratá, ktoré by niekoľkokrát prevážil aj obyčajný srnec... a ďalší úžasný príklad obrovských zmien, ktoré evolúcia dokáže postupnými malými krokmi! Merali 1 až 1,5 metra a ponášali sa na popri nich žijúceho eoraptora a staurikosaura, ale aj na prvé skutočné teropody (napr. Guaibasaurus a ešte neopísaný jedinec PVSJ 560)!


Hoci tieto bylinožravé dinosauryboli len malým komponentom celkovej fauny; a hoci sa ani veľkosťou zďaleka nerovnali najhojnejšie zastúpeným veľkým bylinožravcom, disponovali viacerými anatomickými výhodami. Na jednej strane to bola pohyblivosť a rýchlosť, a tým pádom schopnosť rýchlo sa presunúť na veľkú vzdialenosť. Niečo veľmi užitočné v krajine trpiacej pravidelnými obdobiami sucha. Umožňovala im urýchlene nájsť nové, nech aj vzdialené zdroje potravy a vody. Dlhé zadné končatiny a krk vďaka schopnosti vztýčiť sa na druhej strane zväčšili rozsah dostupnej potravy až na štyri pätiny celkovej telesnej dĺžky zvieraťa. Voľné, chytavé predné končatiny azda mohli napomáhať pri vyhrabávaní podzemných častí rastlín. Koniec-koncov, u neskorších foriem ako Anchisaurus a Plateosaurus badáme zrejme touto činnosťou zapríčinené zväčšenie pazúrov na predných končatinách.

Ďalšou výhodou, ktorú už tak primitívne dinosaury ako Panphagia ale aj Eoraptor a Herreresaurus zdieľali, boli duté stavce, poukazujúce na prítomnosť vtáčieho dýchacieho systému so vzdušnými vakmi. Tento dýchací systém, okrem iného, pomáha efektívnejšie využívať atmosférický kyslík a zbavuje telo prebytočného tepla vďaka zväčšeniu telesnej plochy voči telesnému objemu. Kým druhá výhoda našla svoje hlavné využitie u gigantických sauropodomorfov, prvá mohla byť kľúčovou evolučnou výhodou dinosaurov, pretože v triase a ešte aj neskôr sa oproti dnešku v atmosfére nachádzalo podstatne menšie percento voľného kyslíka.

Nie všetky dinosaury však mali duté kosti a dýchací systém podobný vtákom.

(pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent
Foto - Panphagia: http://hodarinundu.deviantart.com/art/Panphagia-protos-113258884

Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov

Sledujte novinky zo sveta geológie a paleontológie na Twitteri - https://twitter.com/paleoklub
Odoberaj novinky