Ako je možné, že uprostred Anglicka ležia skamenené morské živočíchy? Dá sa presne predpovedať poloha uhoľných slojov? Wiliam Smith, geniálny outsider a autodidakt, našiel na konci 18. storočia odpovede na tieto otázky. Bol prvý, pre koho bola zemská kôra priehľadnou a komu odhalila svoje nerastné bohatstvo.
Jedného letného dňa v roku 1792 si 23- ročný zememerač Wiliam Smith plní sen. Po prvý raz v živote nazerá do vnútra Zeme. V ťažnej klietke fára dolu do Mearns Pit, uhoľnej bane nedaleko mesta Bath v Anglicku. Smith pracuje pre jej majiteľku a jeho úlohou je merať jej rozsiahle panské pozemky, zhotovovať plány a stavať kanály. V Mearns Pit majú problém. Nefunguje odvodňovací systém, a tak Smitha žiadajú o radu. V slabom svetle sviečky sa mu pred očami mihajú steny šachty; tráva, štrk, ornica, potom červenkastý slieň. Všíma si, že vrstvy sú pekne poukladané, jedna na druhej, s miernym spádom na východ.
Spúšťa sa čoraz hlbšie. Náhle vnútro Zeme vyzerá ako vymenené. Chvejivý plamienok sviečky osvetľuje vrstvy sivohnedého pieskovca s vrásami a zlomami, ktoré sú orientované rôznymi smermi. Vyzerajú ako preglejka, ktorúniekto polámal. Do tohto zdnlivího chaosu pod zemským povrchom je vrastené bohatstvo bane – uhlie. O stavbe zemského vnútra sa okolo roku 1790 veľa nevedelo. Kto sfára dolu do uhoľnej bane, netuší, že vchádza do zaniknutého sveta. Ponáraný do morí, zaplavovaný bahnom a pieskom, ťarchou nadložných vrstiev stmeľovaný do hornín a často posúvaný tektonickými silami, našiel tento svet pokoj, usporiadaný do vrstiev z rôznych druhov materiálu, poukladaných na sebe.
Jeho najnápadnejším svedectvom sú zvláštne tvarované kamene, podobné odtlačkom neznámych druhov rastlín a živočíchov. Takéto nálezy sú Smithovi a jeho súčasníkom známe ako zberateľské objekty z polí a lúk. Ale prečo sa tieto fosílie nachádzajú tak hlboko v Zemi, spolu so skamenenými morskými živočíchmi – lastúrnikmi či morskými ježovkami, vzdialenými od morského pobrežia – to si nevedia vysvetliť. Mnohí veria, že ich tam vyplavila Noemova potopa.
Smith sa však chopil hádanky o vrstvách hornín a chcel ju vyriešiť. Wiliam, ktorý sa narodil v roku 1769 ako syn dedinského kováča, si už ako dieťa pozorne všíma na poliach, v močariskách a na kopcoch grófstva v Oxfordshire detaily krajiny, ktoré prezrádzajú čosi o jej podloží: útesy vytŕčajúce z mačiny; vyvýšeniny na poliach; vrcholky skál vyčnievajúce zo zalesnených kopcov; panvy, v ktorých sa drží voda aj v čase sucha. Čoskoro začína vo svojej domovine zbierať skameneliny živočíchov a ako samouk študovať geodéziu a stavbu kanálov.
V lete 1792 Smith uskutočnuje ďalšie zostupy do Mearns Pit. Vrstvy už pozná takmer naspamäť – chápe, že každá z nich je niečím charakteristická a obsahuje špecifické skameneliny. A napadlo mu ešte čosi: vrstvy uhlia sú vždy obklopené rovnakými pásmi hornín. Všimol si aj to, že rôzne vrstvy len zriedkakedy ležia v presnej horizontálnej polohe nad sebou, ale miestami stúpajú a klesajú. Často prebiehajú šikmo dolu.
Len čo pochopil tento princíp, vyvodil z neho záver: všetky horniny s identickými znakmi, ktoré pochádzajú z rovnakého geologického obdobia, majú v poradí vrstiev rovnakú pozíciu – a to nezávisle od miesta výskytu.
Ak je to pravda, tak potom sa musia vzory vrstiev opakovať aj inde. A potom určite vieme predpokladať, aké je usporiadanie podzemného sveta v celom Anglicku; potrebujeme na to len zopár vzoriek skamenelín.
Práve skameneliny, podivuhodné poklady z hlbín času, sú našimi sprievodcami podzemím. Takto objevuje Wiliam Smith uiverzálny princíp biostratigrafie. Pomocou nej sa dá určiť sled jednotlivých vrstiev hornín na základe skamenelín. Smith je prvý, pre koho je Zem priehľadná. Ale keďže je mladým samoukom bez univerzitného diplomu, musí dlho bojovať o uznanie.
Najprv sa pokúša overovať svoju teóriu na rôznych miestach. Prijíma prácu projektanta kanálov. Na jeho príkaz rozkopávajú robotníci 40-kilometrový úsek v County Somerset. Z otvorených vrstiev hornín číta, že jeho predpoklad bol naozaj správny. Deň čo deň skúma stavenisko a vyklepáva z hornín skamenené organizmy.
Vzniká tak významná zbierka tzv. vedúcich skamenelín, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé vrstvy. Na základe toho ich dokáže identifikovať a presne určiť, aké vrstvy budú v hĺbke pod nimi. Vynašiel tak akúsi abecedu geológie: ak niekto narazí na vrstvu „K“, vie, že nad ňou bude ležať vrstva „J“ a pod ňou vrstva „L“.
O týchto poznatkoch však spočiatku nechce nikto ani počuť. V snahe zmeniť to, púšťa sa Smith do odvážneho gigantického projektu: pokúsi sa zostaviť podzemnú mapu Anglicka.
Od tejto chvíle prijíma zákazky na zememeračské práce po celej krajine, ako v extáze zbiera skameneliny, do detailu študuje obrovské plochy. Na to, čo Smith celé desaťročie skúma, premieňa na skice a zakresľuje do máp, niet v tom čase žiadnych učebníc, ani učiteľov.
Až v roku 1802 vypisuje britská Society of Arts konkurz na prvú geologickú mapu krajiny. Aj oficiálna veda už pochopila, aké dôležité je presné poznanie nálezísk nerastných surovín, vrátane uhlia, pre energetickú spotrebu rozbiehajúcej sa priemyselnej revolúcie. Začína sa konkurenčný boj medzi kartografmi a geológmi. Väčšina z nich má dostatok času i finančných prostriedkov; Smith nemá ani jedno, ani druhé.
Napriek tomu sa mu podarí takmer nemožné: hoci ho novozaložená Geological Society ako outsidera neprijíma do svojich radov a prezident spoločnosti dokonca kradne jeho nápady, publikuje Smith svoju mapu ako prvý: 1. augusta 1815 – 23 rokov po jeho prvom zostupe do bane Mearns. Mapa je priam majstrovským dielom, s rozmermi 2,70 x 1,90 metra, a dokonca aj podľa dnešných kritérií je neuveriteľne presná. Navždy mení obraz sveta tým, že odhaľuje spôsob, akým sú vo vrstvách usporiadané rôzne horninové formácie a aké množstvo fosílií zanechali v Anglicku dávne formy života.
Vďaka tejto mape sa Smithovi súčasníci dostávajú bližšie k vzácnym nerastným surovinám. Zároveň majú po prvýkrát pred očami presvedčivý dôkaz o tom , že Zem je naozaj velmi stará – pretože také množstvo rôznych vrstiev, aké znázorňuje mapa, nemohlo vzniknúť za niekoľko tisíc rokov. Geológ Charles Lyell zapracúva v roku 1830 Smithove výsledky do svojho štandardného diela. Outsiderovi Smithovi však počas výskumu poriadne narástli dlhy. Čoraz častejšie ignoroval účty hypotéky, výzvy na zaplatenie daní a upomienky. Geological Society navyše vydáva konkurenčné dielo. Keď už Smithovi veritelia strácajú trpezlivosť, dostáva sa dokonca na 70 dní do väzenia. Po prepustení v roku 1819 uteká z Londýna na sever Anglicka, kde žije 12 rokov v anonymite.
V roku 1839 zomiera Wiliam Smith vo veku 70 rokov – 8 rokov potom, ako ho nový prezident Geological Society pozval späť do Londýna a konečne mu vzdal úctu v mene etablovanej vedy. Rehabilitoval ho ako „otca modernej geológie“, ktorý ako samouk, napriek odporu „pánov vedcov“ položil základy novej vedeckej disciplíny.
FOTO: Wikipédia.com
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov