Praveké netvory

Pred 540 miliónmi rokov sa začali v moriach preteky, ktoré našu planétu zásadne zmenili. Vznikli prví lovci, pred ktorými sa prenasledovaní museli chrániť. Neskôr sa konkurenčný boj rozšíril na pevninu a vytvoril tam veľmi čudné tvory.

Boli medzi nimi gigantickí zástupcovia hmyzu, bizarné dinosaury, mocné a obrovské cicavce a hrôzostrašné vtáky vyzbrojené pazúrmi.

Pred 420 miliónmi rokov
Morskí lovci s pancierom
Asi 120 miliónov rokov potom, ako sa v morských hĺbkach vyvinuli prvé dravce, obývali už morské dno silní lovci – ako napríklad dva metre dlhý morský článkonožec Pterygotus. Tieto, ale aj iné článkonožce, vybavené tvrdým pancierom, začali v tom čase prenikať na pevninu. Aj ryby sa stávali lovcami, ale prešlo ešte takmer 50 miliónov rokov, kým ich potomkovia začali obsadzovať súš.

Pred 310 miliónmi rokov
Prví vládcovia ovzdušia

Rozpätie krídel dravej vážky rodu Meganeura dosahuje okolo 70 cm. Hmyz, ako jeden z prvých, dobyl vzdušný priestor. Obrovské rozmery boli pravdepodobne spôsobené extrémne veľkým obsahom kyslíka vo vtedajšej atmosfére – až do 35 percent. Príčinou bolo rozšírenie lesov, ktoré kyslík produkovali. Ich pozostatky dnes nachádzame ako zásoby uhlia v Európe a Severnej Amerike.

Pred 250 miliónmi rokov
Predkovia dinosaurov a cicavcov

Dva dravce rodu Chasmatosaurus (obr.) chytili lystrosaura a vlečú ho do vody. Proti predátorom, podobným dnešným krokodílom, dlhým dva metre, nemá neškodný bylinožravec, podobný prasaťu, ani najmenšiu šancu. Chasmatosaurus bol skorší predchodca dinosaurov, Lystrosaurus patril do skupiny živočíchov, z ktorých neskôr vznikli cicavce. Oba druhy mali nohy roztiahnuté do strán, tieto zvieratá sa teda nemohli pohybovať príliš rýchlo a vytrvalo.

Pred 240 miliónmi rokov
Jašter s hadím krkom
Medzi najzvláštnejšie plazy v dejinách Zeme patril Tanystropheus. Krk zvieraťa, dlhého celkove 6 metrov, mal rovnakú dĺžku ako trup a chvost spolu. Tanystropheus pravdepodobne žil a živil sa vo vode, alebo lovil ryby z brehu nejakého vodného zdroja. Tento ranný jašter patrí k príbuznej línii, ktorá neviedla k dinosaurom a vyhynula pred 220 miliónmi rokov.

Pred 120 miliónmi rokov

Najväčší plachtári svojej doby

Lietajúci jašter Ornithocheirus dosiahol svojim rozpätím – okolo 12 metrov – rozmery malého lietadla. Už pred 220 miliónmi rokov – o 70 miliónov rokov skôr ako vtáky – sa do vzduchu vzniesli prvé jaštery. Vymreli pravdepodobne pred 65 miliónmi rokov spolu s dinosaurami.

Pred 80 – 90 miliónmi rokov
Hrôzostrašné pazúry 

Therizinosaurus mal obrovské pazúry v tvare kosy, ale len bezzubý zobák. Keď sa prvýkrát našiel pazúr tohto tvora, predpokladalo sa najprv, že ide o rebro obrovskej korytnačky. Fakt, či išlo o bylinožravca alebo mäsožravca, je doteraz rovnako málo objasený ako funkcia jeho pazúrov. Tento druh dokazuje veľkú rozmanitosť dinosaurov v poslednej fáze ich rozmachu.

Pred 50 miliónmi rokov
Späť na ceste do mora
Ambulocetus, dlhý takmer štyri metre, pláva ako krokodíl k svojej koristi. Tento cicavec, pochádzajúci z párnokopytníkov, bol predkom dnešných veľrýb a mal štyri končatiny. Vyše 100 miliónov rokov žili cicavce v tieni dinosaurov, až kým tieto veľké jaštery vymreli. Tým sa otvorila cesta zvieratám so srsťou, ktoré sa rozšírili do takmer všetkých ekosystémov.

Pred 2 miliónmi rokovHrôzostrašný vták a zviera s pancierom 

Dravý obrovský vták druhu Phorusrhacus atakuje až štvormetrového pásavca rodu Doedicurus, ktorý má pancier a na chvoste je vyzbrojený ostatným kyjakom. Veľa bádateľov považuje druhy rodu Phorusrhacus a dnešné vtáky za priamych potomkov vyhynutých dinosaurov. Pásavec patril k cicavcov, z ktorých sa vyvinuli leňochy a mravčiare. Aj hrôzostrašné vtáky a obrovské pásavce však napokon vyhynuli.

TEXT: magazín Geo
FOTO: critters.pixel-shack.com/GalleryP.htm,www.palaeos.com/.../Insecta/Protodonata.html
www.geocities.com/artureptil/tec.html, www.bbc.co.uk/.../factfiles/tanystropheus.shtml
csotonyi.com/PrehistoryPaint.html,www.dinosaur-world.com/feathered_dinosaurs/th...
www.corante.com/loom/archives/evolution/,www.dkimages.com/discover/Home/Science/Earth-...