Na superkontinente Pangea sa pred vyše 220 miliónmi rokov objavila nová forma stavovcov: neveľký po dvoch nohách sa pohybujúci plaz – akýsi prototyp dinosaurov. „Hrôzostrašné jaštery“ založili dynastiu, ktorá vládla svetu takmer 140 miliónov rokov.
V žiadnej inej epoche nežili také obrovské zvieratá: bizarné plazy, ktoré mali možno aj dve srdcia a dve mozgové centrá.
Toto je príbeh dynastie, ktorá vládla našej planét takmer 140 miliónov rokov. Dynastie, z ktorej pochádzali organizmy s neuveriteľným vzhľadom a gigantickými rozmermi, omnoho väčšími, ako mali živé tvory predtým a potom. A ktorá zanechala na všetkých kontinentoch dôkazy o svojej existencii – napríklad fosílne kosti, kožu či skamenelé stopy. Píšu kroniku života dinosaurov, ktorá sa začína pred vyše 220 miliónmi rokov.
V tých časoch tvorí takmer celú pevninu jeden superkontinent – Pangea. V jej strede sa rozprestierajú púšte. Pevinu napája zrážková voda iba na pobreží počas každoročného vytrvalého tropického obdobia dažďov. Tam, kde je dostatok vlahy, rastú ginkgá, paprade a ihličnany. Škáry skál a lesný podrast osídlili pavúky, šťúry a stonôžky.
Je to epocha plazov – živočíchov, ktoré sa vedia dobre vysporiadať s horúčavou. Stáda jašterov rodu Placerias vyhrabávajú z pôdy korene rastlín. Tieto štvornohé jaštery vážia až 1000 kilogramov a podobajú sa dnešnému hrochovi. Majú nemotorné telo, krátky chvost a na obidvoch stranách papule veľké špicaté zuby.
Aj iné druhy pravekých plazov sa živia rastlinami; napríklad 30-centimetrový Hypsognathus, ktorý stavbou tela pripomína dnešné jašterice a ktorému sa na obranu pred nepriateľmi vyvinuli na hlave ostne. Alebo Proganochelys – plaz s pancierom na chrbte, ktorý sa už takmer úplne podobá na súčasné korytnačky. Alebo opancierované plazy rodu Aetosaurus, ktoré sa ponášajú na aligátory s krátkou tlamou. Niektorým z nich vyrastajú na ramenách tŕne. Tieto bylinožravce loví asi Postosuchus. Dravec, podobný krokodílovi, meria jeden meter, má čeľuste so zubami a na chrbte nízky hrebeň ako píla. Mocnému dravcovi môže padnúť za obeť aj ďalšie zvláštne stvorenie – pôvabný Coelophysis, ktorý tiež patrí k malým dinosaurom. 
Silno zrohovatené šupiny väčšinu druhov týchto zvierat chránia pred vysušením. Plazy niekedy zahrabávajú svoje vajcia, obalené kožovitou alebo vápenatou škrupinou, do zeme a piesku. Z vajec vyhrievaných slnkom sa liahnu mladé, celkom podobné dospelým. Všetky majú spoločný znak – zuby. Pokiaľ ich majú, počas celého života im vypadávajú a znova dorastajú. Suchu sa plazy prispôsbili trikom: ich výkaly neobsahujú takmer žiadnu vodu.
Lenže Coelophysis sa vyznačuje hneď viacerými zvláštnosťami. Behá po dvoch zadných končatinách, ktoré nevyrastajú ako ostatným plazom po stranách tela, ale priamo pod trupom ako dva stĺpy. Táto pozícia má tú výhodu, že končatiny dokážu uniesť omnoho väčšiu záťaž, a tým sa – na rozdiel od roztiahnutých údov ostatných plazov - pri behu tak rýchlo neunavia.
Okrem toho majú nohy, na plaza, neobyčajné proporcie: v pomere k stehnu je holeň veľmi dlhá, čo umožňuje dosiahnuť pri pohybe vyššiu rýchlosť.
Coelophysis môže pri behu udržiavať rovnováhu dlhým pružným
chvostom. V dutých kostiach sú jemné, no stabilné priečne výstuže. Kosti sú preto ľahké, ale pevné. To všetko z neho robí rýchleho a veľmi dynamického bežca.
A ešte niečím sa Coelophysis odlišuje od ostatných plazov: prednými končatinami môže voľne pohybovať. Sú vyzbrojené pazúrmi, ktorými loví
korisť.
Coleophysis bol na obdobie pred 220 miliónmi rokov neobyčajné zviera – bol jedným z najstarších dinosaurov, ktoré vedci doteraz identifikovali. Stovky fosílií tohto druho vykopali v dnešnej Severnej Amerike. Podobný vzhľad mal aj iný dravec, ktorého paleontológovia objavili v Argentíne a nazvali ho Eoraptor – „lovec ranných zôr“. Žil dokonca o niekoľko miliónov rokov skôr ako Coleophysis.
korisť.
Coleophysis bol na obdobie pred 220 miliónmi rokov neobyčajné zviera – bol jedným z najstarších dinosaurov, ktoré vedci doteraz identifikovali. Stovky fosílií tohto druho vykopali v dnešnej Severnej Amerike. Podobný vzhľad mal aj iný dravec, ktorého paleontológovia objavili v Argentíne a nazvali ho Eoraptor – „lovec ranných zôr“. Žil dokonca o niekoľko miliónov rokov skôr ako Coleophysis.
Paleontológovia predpokladajú, že pred ním museli existovať menšie jaštery, ktoré sa živili mäsom a behali po dvoch. Lenže doteraz ešte nenarazili na fosílie takého papredka dinosaurov.
Isté je len to, že Coleophysis bol jedným z prvých dinosaurov – a že približne pred 216 až 210 miliónmi sa objavili prvé bylinožravce s podobnými znakmi. Medzi inými aj šesťmetrový jašter, ktorý mal, podobne ako dravé dinosaury, dlhý chvost a krk, ale namiesto po dvoch sa pohyboval väčšinou po štyroch stĺpovitých končatinách. Na zadné sa postavil len vtedy, keď potreboval dočiahnuť na lístie v korunách stromov.
Najneskôr týmito prototypmi sa začala kariéra dinosaurov vo vrchnom triase, ktoré počas celých druhohôr (mezozoikum, ktoré trvalo v období pred 245 až 65 miliónmi rokov) osídlili celú Pangeu a vyhynuli až pred 65 miliónmi rokov – koncom kriedy. Všetky dinosaury, ktoré sa vyvinuli z prvých foriem, sa vyznačovali tým istým stavebným princípom: pozíciou nôh priamo pod trupom. Tak mohli uniesť väčšiu hmotnosť s vynaložením menšej energie – na rozdiel od krokodílov či jašterov, ktoré dodnes musia najprv zdvihnúť telo zo zeme, ay sa mohli pohnúť dopredu. (Vedci však ešte diskutujú o tom, či niektorým skupinám, ako napríklad rohatým dinosaurom, nevyrastali predné končatiny do strán).
Počas prvých asi 20 miliónov rokov boli dinosaury najprv len jednou z mnohých skupín živočíchov. Na vyschnutých severoamerických dnách morí z tých čias sa po nich zachovala iba každá piata skamenená stopa. Ostatné plazy, ako aj predkovia cicavcov, zanechali po sebe oveľa viac stôp. Ale v nasledujúcom období sa pomer mení. Každá druhá stopa, ktorú vedci objavili na dnách morí z mladších období, patrí dinosaurovi.
Prečo sa dinosaury tak rýchlo presadili už začiatkom mezozoika? Bolo to azda vďaka ich ľahkej telesnej stavbe a pohyblivosti, ktorá im poskytovala výhody – alebo to bola len náhoda?
Ich nástup možno urýchlil pád asteroidu, ktorý spôsobil drastickú zmenu globálnej klímy, čo nie je po veľkých katastrofách nič výnimočné. Vo vrstvách hornín, ktoré sú staré vyše 200 miliónov rokov, našli geológovia dôkazy pádu vesmírneho telesa: vysoké koncentrácie irídia, kovu, ktorý je na Zemi veľmi zriedkavý, zato v asteroidoch veľmi bežný.
Nápadné je, že práve v tomto čase vymrelo veľa živočíšnych druhov, medzi nimi aj druhy a plazy, ktoré tu žili už dlho. Takto dinosaury osídlili len uvoľnený priestor v suchozemských ekosystémoch na Zemi. Nástup dinosaurov teda asi určil pád asteroidu – tak, ako určil aj ich vyhynutie o takmer 140 miliónov rokov neskôr.
Od čias približne pred 200 miliónmi rokov vznikali stále nové druhy dinosaurov. Paleontológovia našli na celom svete približne 800 rôznych druhov, ktoré sa podľa tvaru panvy dajú rozdeliť do dvoch veľkých skupín. Saurischia (plazopanvé dinosaury) a Ornithischia (vtákopanvé dinosaury).
Nič nedokázalo zastaviť plazy pri ich dobyvačnej výprave, ani dramatická zmena planéty. Pred 200 miliónmi rokov dali totiž ohromné sily v plášti Zeme Pangeu do pohybu. Roztrhali kontinent a rozdelili súš. Pred 170 miliónmi rokov sa trhliny zväčšili a na ich mieste sa objavil oceán. Moria sa rozšírili a zatopili široké územie pevniny.
Globálna klíma bola vlhkejšia, púšte ustupovali. Póly dočasne pokryl sneh a ľad. Dokonca aj takéto extrémne územia si dinosaury podmanili. Vedci nachádzajú skameneliny v horninách, ktoré ležali v zemepisných šírkach dnešnej Sibíri – lenže nie je isté, či tam aj v čase prajašterov vládla krutá zima.
FOTO: www.dinoruss.com/art.html,www.palaeos.com/.../270.800.html,www.cmstudio.com/postosuchus.html, www.leute.server.de/.../H/Hypsognathus.htm, www.paleontologia.pl/forum/viewtopic.php?t=305, www.leute.server.de/frankmuster/P/Placerias.htm
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov