Jura – vzostup titanov (2.)

nič nové, no určite hodné pohľadu – skromné počiatky ankylosaurov – dámy a páni, stegosaury! - čosi ako vojak určený na módnu prehliadku

Pokrytie tela pancierom v rôznych podobách sa objavilo už dávno pred dinosaurami, a vyskytovalo sa aj dávno potom, čo posledné nevtáčie dinosaury posledný krát vydýchli. Človeka zrejme najprv napadnú korytnačky, no už starobylé prvohorné obojživelníky či dokonca oveľa staršie praryby mali telo chránené pevnou kostenou hmotou. Alebo poďme rovno na samý počiatok kambria a rozprávajme o článkonožcoch – trilobitoch a iných. Týmto všetkým som chcel vlastne povedať len to, že pancier u dinosaurov nebol žiadnym myľníkom vo vývoji života, žiadnym neobyčajne originálnym evolučným vynálezom. No čo dinosaury s touto „otrepanou“ pomôckou na prežitie dokázali, si už pozornosť zasluhuje. Ak hádate, že mám na mysli veľkosť niektorých „výrastkov“ spomedzi obrnených dinosaurov, máte pravdu. Ibaže dinosaury, na vizuálnu stránku veľmi zaťažené zvieratá, do zbrojenia zatiahli aj úctyhodný prvok elegancie a pompéznosti v zmysle honosnej nádhery.

Stredná jura nebola až tak časom vzdialená od spodnej jury a tým pádom ani od prvotných obrnených dinosaurov. Prvotné obrnené dinosaury sa síce z fosílneho záznamu porúčali, no zanechali po sebe potomkov, stegosaury a ankylosaury. Tie, keďže boli len v počiatkoch vývoja, ešte zďaleka nedosahovali veľkých rozmerov (hanba im), no čo sa týka druhého hore uvedeného atribútu, stegosaury už čosi z neho naznačovali. Ankylosaury naproti tomu v strednej jure predstavovali len veľmi zriedkavý zjav. Z poznáme len dva ich rody – Tianchisaurus z Číny a Sarcolestes z Anglicka, a aj to len veľmi fragmentárnych pozostatkov. Ako ankylosaury reprezentovali viac-menej pokračovateľov takého typu obrnenia, akým disponoval spodnojurský Scelidosaurus. O raných ankylosauroch však viac niekedy nabudúce...

Stegosaury! Hoci ani tieto zvieratá ešte nedosahovali rozmerov či parádnosti vrchnojurských foriem, zo strednojurských usadenín sú lepšie známe než ankylosaury, a podľa všetkého sa vyskytovali hojnejšie. Na úvod treba okrem toho ešte povedať, že tradičný obraz stegosaurov v knihách a filmoch je pomerne skresľujúci, pretože je založený na pomerne netypickom stegosaurovi, ktorým bol, ironicky, samotný rod Stegosaurus. Podľa môjho osobného názoru to bol napríklad jeden z tých... ehm... nudnejších stegosaurov!

Strednojurské stegosaury, to je pojem, ktorý v chvíli, keď píšem tieto riadky, vlastne znamená Loricatosaurus, Huayangosaurus a niekoľko bližšie neurčených alebo neurčiteľných kostí navyše. Kým z neúplných pozostatkov vykopaných v Anglicku a Francúzsku známy Loricatosaurus (v minulosti známy ako Lexovisaurus) bol už pomerne vyspelým rodom, čínsky Huayangosaurus je známy z vyše poltucta jedincov a evolučne sa nachádza mimo hlavnej vývojovej vetvy ostatných stegosaurov, pravdedobne ako akási raná bočná vetva. Jeho telesná stavba tomu zodpovedá.



Typické stegosaury mávali predné končatiny výrazne kratšie než zadné, malé a úzke hlavy, kým na chrbte vysoké kostené pláty. Huayangosaurus nie. Hlavu mal v pomere k telu veľkú, so zubami aj na prednej časti hornej čeľuste. Predné končatiny mal takmer rovnako dlhé ako zadné. Azda to bolo prispôsobenie na beh, ktorého sa iné stegosaury vzdali, aby sa dokázali rýchlo otáčať okolo vlastnej osy počas zápasov, a tak šikovne zasadzovať hlboké rany ostňami na konci chvosta. Do obrazu ostatných stegosaurov tento živočích nezapadal ani malými kostenými plátmi, ktoré sa mu tiahli v dvoch radoch na chrbte. Nielenže boli nízke, ale aj úzke, prechodné medzi platňami neskorších stegosaurov a ostňami.

Máme teda malého – len čosi vyše štyroch metrov dlhého stegosaura, s malými kostenými plátmi na chrbte, veľkou hlavou a dlhými nohami. Žeby bol tým posledným, čo by si človek predstavil pri slovnom spojení pompézny stegosaur? Ako sa to vezme. V dvojrade kostených plátov, čo sa tiahli od krku až po druhú polku chvosta, mal Huayangosaurus nad bedrami dvojicu dlhých ostňov. Koniec chvosta niesol nebezpečnú zbraň typickú pre stegosaury – dva páry ostňov, a okrem toho, čosi netypické – kostený nadstavec na špičke chvosta. Najimpozantnejšie ostne mal tento tvor ale na pleciach. Z každého pleca mu vyrastal veľmi dlhý, špicatý osteň s plochou bázou. Boky chránil rad plochých kostených útvarov. Živý Huayangosaurus tak v malom naznačoval typ pestrej zbrojárskej ozdobnosti, aká sa ešte viac rozvinula u neskorších druhov.

(pokračovanie nabudúce)

Autor: Dušan Valent, obrázok Huayangosaurus: http://www.kheper.net/evolution/dinosauria/Huayangosaurus.jpg

Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov

Sledujte novinky zo sveta geológie a paleontológie na Twitteri - https://twitter.com/paleoklub
Odoberaj novinky