kostené doštičky namiesto dlhých nôh – drobný, rýchly, obrnený! - premiéra ťažkoodencov – uvoľnenie miesta vyspelejším
Trend zväčšovania telesných rozmerov nenastal len medzi dravými dinosaurami a (samozrejme, v najväčšej miere) sauropodomorfami. Vtákopanvé dinosaury sa mu v rámci obsadzovania ekologického priestoru taktiež nevyhli. Už medzi primitívnymi druhmi typu malého lesotosaura nachádzame dvakrát väčšie formy ako napr. v rovnakom čase a v rovnakom regióne žijúci rod Strombergia. U iných vtákopanvých bol rast telesnej veľkosti sprevádzaný vznikom a rozmachom telesného obrnenia v podobe kostených štítkov, ktoré sa tiahli od krku cez chrbát až po chvost. Objavenie sa týchto útvarov vlastne predstihuje samotné zväčšovanie telesnej veľkosti, pretože severoamerický Scutellosaurus, približne rovnako starý ako lesotosaurus, meral len poldruha metra. Na rozdiel od rýchlikov typu lesotosaura, ktoré v mnohých smeroch pripomínal, však mal kratšie a pevnejšie nohy. Je teda možné, že kostená ochrana bola medzi primitívnymi vtákopanvými dinosaurami akousi alternatívou ku rýchlemu behu ako metódou záchrany pred tesákmi krvilačných dinosaurích príšer.
Kostené doštičky v koži skutellosaura vytvárali akýsi prototyp neskoršieho brnenia živých tankov ankylosaurov. A už v tomto ranom prevedení nešlo len o monotónne výrastky! Kým niektoré boli široké, ploché a ponášali sa na hrbole, iné vyčnievali ako predchodcovia ostňov či tŕňov. Vďaka nim dokázal skutellosaurus svojím mimoriadne dlhým chvostom uštedriť bolestivé rany aj viacnásobne väčšiemu dravcovi. Stredne veľké dravce pravdepodobne v mnohých prípadoch odradilo už len samotné kostené brnenie.
Omnoho väčší a podstatne mohutnejší bol v Anglicku a Arizone (USA) nájdený Scelidosaurus. Od rypáka po špičku chvosta mohol merať viac ako 4 metre, pričom jeho hmotnosť sa pohybovala okolo 150 - 200 alebo aj viac kilogramov. Scelidosaurus už oveľa viac pripomínal neskoršie ankylosaury. Pohyboval sa zrejme predovšetkým štvornožky, hoci schopnosť dvojnohého pohybu ešte úplne nestratil. Ďalej sa u neho výrazne zvýšil počet a aj veľkosť kostených štítkov v koži. Stal sa jedným z najskorších skutočných „ťažkoodencov“, a veľké problémy uloviť ho mali nepochybne aj tie najväčšie mäsožravé celofyzoidy, aké po vtedajšom svete kráčali.
Ako sa ale objavovali prvé mohutné dravé dinosaury, evolúcia týchto raných obrnených dinosaurov musela napredovať. Preto sa už v strednej jure nestretávame so zvieratami typu scelidosaura alebo skutellosaura (čiže primitívnych zástupcov skupiny Thyreophora), hoci v predchádzajúcej spodnej jure existovalo prinajmenšom šesť rodov týchto zvierat. Namiesto nich nachádzame pokročilejšie druhy, ktoré obranu pred dravcami pomocou kostených výrastkov dotiahli o krok ďalej.
(pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent, obrázok Scelidosaurus: maxmagnusnorman.com
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov