zabrdnutie do predsudkov – miniatúrny bežec – dinosaurus s klami – dlhodobo životaschopné
Azda do rovnakej miery, ako niekto považuje primitívne (či skôr bazálne, keď chceme byť presnejší a zároveň znieť múdrejšie) vtákopanvé dinosaury za výzorov nezaujímavé, pretože boli malé, a akosi hladké – bez tŕňov, rohov, golierov a kostených hrebeňov; sú tieto zvieratá dôležité práve pre vznik populárnych nositeľov tŕňov, rohov, golierov a kostených hrebeňov. Ich evolučnú pozíciu by sme mohli prirovnať ku stonke, z ktorej sa postupne odštiepovali jednotlivé výhonky, čiže vývojové cesty. Pritom predsudok, že ide o nezaujímavé zvieratá „na jedno kopyto“, nemožno v žiadnom prípade považovať za oprávnený! Ako nedávno ukázal nález výborne zachovalého rodu Tianyulong, neboli to len telá vtákovitých dinosaurov či rohatých dinosaurov, z ktorých vyrastal pokryv vpodobe rôznych štetinatých štruktúr alebo peria. Tento typ kožných výrastkov bol medzi dinosaurami tak rozšírený, že siahal až k samým evolučným počiatkom ich rodostromu!
Z raných vtákopanvých dinosaurov spodnej jury sú najlepšie doložené rody Heterodontosaurus a Lesothosaurus. Oba žili v približne rovnakom čase pred 195 až 190 miliónmi rokov a sú známe z južnej Afriky (Juhoafrická republika resp. Lesotho). Oba taktiež dosahovali len malých rozmerov - dĺžku nanajvýš 1,2 metra.
Ľahko stavaný Lesothosaurus bol vďaka veľmi dlhým nohám excelentný bežec. V porovnaní s ostatnými výlučne dvojnohými vtákopanvými dinosaurami mal predné končatiny neobyčajne krátke a opatrené len malými dlaňami. Hoci išlo o veľmi primitívne zviera, oproti trisovému pisanosaurovi už mal oveľa vyspelejšiu stavbu panvy. Kým lonová kosť pisanosaura ešte podľa všetkého smerovala dopredu, u lesotosaura smerovala dozadu, tak ako je pre vtákopanvé dinosaury typické. Smerovanie lonovej kosti dozadu možno považovať za veľmi výhodnú adaptáciu pre dvojnohého bylinožravca. Umožňuje totiž zväčšiť rozmery tráviacej sústavy, čím sa dosahuje lepšie trávenie rastlinnej potravy, za získania väčšej stability vďaka posunu ťažiska.
Heterodontosaurus bol podstatne mohutnejší ako lesotosaurus. Mal taktiež väčšie a silnejšie predné končatiny s veľkými dlaňami a výrazným pazúrom na palci. Naznačuje to možnosť, že zviera dokázalo dobre hrabať. Výrazným znakom heterodontosaura bola jeho pomerne rozmerná hlava s klami v čeľustiach. Využitie mohli mať kly rôzne – od súbojov v rámci druhu, obranu pred dravcami alebo okrasu, s ktorou sa samci predvádzali pred samicami. Zaujímavé je, že kly mali aj mláďatá.
Hoci sú zvieratá typu heterodontosaura a lesotosaura najlepšie a najhojnejšie doložené práve zo spodnej jury, existencia ich evolučných vetiev spodnou jurou neskončila. Heterodontosauridy nachádzame aj v uloženinách z vrchnej jury (slávne morrisonské súvrstvie), dokonca aj zo spodnej kriedy, uložených celých 75 miliónov rokov neskôr, ako tie sedimenty, v ktorých ležia pochované kosti heterodontosaura. Na druhej strane, primitívne vtákopanvé dinosaury na podobnej evolučnej úrovni ako lesotosaurus sa miestami nie práve ojedinele vyskytovali aj v strednej jure, a prežili prinajmenšom do vrchnej jury (Othnielosaurus).
Z raných vtákopanvých dinosaurov spodnej jury sú najlepšie doložené rody Heterodontosaurus a Lesothosaurus. Oba žili v približne rovnakom čase pred 195 až 190 miliónmi rokov a sú známe z južnej Afriky (Juhoafrická republika resp. Lesotho). Oba taktiež dosahovali len malých rozmerov - dĺžku nanajvýš 1,2 metra.
Ľahko stavaný Lesothosaurus bol vďaka veľmi dlhým nohám excelentný bežec. V porovnaní s ostatnými výlučne dvojnohými vtákopanvými dinosaurami mal predné končatiny neobyčajne krátke a opatrené len malými dlaňami. Hoci išlo o veľmi primitívne zviera, oproti trisovému pisanosaurovi už mal oveľa vyspelejšiu stavbu panvy. Kým lonová kosť pisanosaura ešte podľa všetkého smerovala dopredu, u lesotosaura smerovala dozadu, tak ako je pre vtákopanvé dinosaury typické. Smerovanie lonovej kosti dozadu možno považovať za veľmi výhodnú adaptáciu pre dvojnohého bylinožravca. Umožňuje totiž zväčšiť rozmery tráviacej sústavy, čím sa dosahuje lepšie trávenie rastlinnej potravy, za získania väčšej stability vďaka posunu ťažiska.
Heterodontosaurus bol podstatne mohutnejší ako lesotosaurus. Mal taktiež väčšie a silnejšie predné končatiny s veľkými dlaňami a výrazným pazúrom na palci. Naznačuje to možnosť, že zviera dokázalo dobre hrabať. Výrazným znakom heterodontosaura bola jeho pomerne rozmerná hlava s klami v čeľustiach. Využitie mohli mať kly rôzne – od súbojov v rámci druhu, obranu pred dravcami alebo okrasu, s ktorou sa samci predvádzali pred samicami. Zaujímavé je, že kly mali aj mláďatá.
Hoci sú zvieratá typu heterodontosaura a lesotosaura najlepšie a najhojnejšie doložené práve zo spodnej jury, existencia ich evolučných vetiev spodnou jurou neskončila. Heterodontosauridy nachádzame aj v uloženinách z vrchnej jury (slávne morrisonské súvrstvie), dokonca aj zo spodnej kriedy, uložených celých 75 miliónov rokov neskôr, ako tie sedimenty, v ktorých ležia pochované kosti heterodontosaura. Na druhej strane, primitívne vtákopanvé dinosaury na podobnej evolučnej úrovni ako lesotosaurus sa miestami nie práve ojedinele vyskytovali aj v strednej jure, a prežili prinajmenšom do vrchnej jury (Othnielosaurus).
(pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent, obrázok Lesothosaurus: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3d/Lesothosaurus_dinosaur.png/800px-Lesothosaurus_dinosaur.png
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov