V Západoslovenskom
múzeum v Trnave sa v dňoch od 10. marca 2011 do 28. februára 2012
uskutočnila výstava nálezov neogénnych fosílií pochádzajúcich z lokalít prevažne
z oblasti západného Slovenska s názvom “Bolo u nás more“. Cieľom
výstavy bolo návštevníkom múzea priblížiť faunu vyhynutých morských živočíchov,
ktoré obývali vody plytkých morí rozprestierajúcich sa na našom území počas
miocénu.
Úvod
Výstava “Bolo
u nás more“ sa konala od 10. marca 2011 až do 28. februára 2012 v priestoroch
Západoslovenskom múzeu v Trnave v budove klariského kláštora.
Následne bola presunutá do Záhorského múzea v Skalici, kde boli tieto
expozície sprístupnené návštevníkom múzea v období od 9. marca do 6.
apríla 2012. Kurátorom a autorom tejto zaujímavej paleontologickej výstavy
je Dr. M. Hornáček; vzorky vystavených exponátov fosílií pochádzajú zo zbierok
Západoslovenského múzea v Trnave. Hlavným cieľom výstavy bolo prezentovať
nálezy fosílnych morských živočíchov neogénneho veku pochádzajúcich z nášho
územia – hlavne z oblasti západného Slovenska. Samotná expozícia je
doplnená aj ukážkami schránok recentných morských organizmov (mäkkýše, kôrovce,
koralovce), ktoré sú s niektorými príbuznými druhmi fosílnych živočíchov
porovnávané. Výstava fosílií bola obohatená o množstvo rôznych fotografii
jednotlivých lokalít vyhotovených v čase zberu fosílneho materiálu, ako aj
o fotografie schránok ďalších druhov morských miocénnych organizmov,
ktorých schránky dospelých exemplárov dorastali zväčša len do nepatrných
rozmerov o veľkosti niekoľkých milimetrov (machovky, dierkavce, niektoré
ulitníky, lastúrniky a iné...). Okrem uvedených fotografií si mohli
návštevníci prezrieť aj paleogeografickú rekonštrukciu oblasti Centrálnej
Paratetýdy – rozloženie súše a mora počas stredného miocénu (báden)
v strednej Európe.
Obr.
1
– Pohľad na časť výstavy umiestnenej
v priestoroch Západoslovenského múzea v Trnave
Prezentované boli
nálezy fosílnych zvyškov početných morských bezstavovcov, ale i stavovcov
z obdobia miocénu z rôznych kútov Slovenska. Veľká časť exponátov
pochádzala najmä z nálezísk stredného miocénu západného Slovenska
z úpätia Malých Karpát (Dunajská panva, Viedenská panva). Prítomné boli väčšinou
fosílie rôznych druhov lastúrnikov, ulitníkov a koralovcov nájdených hlavne
na lokalitách v Rohožníku, Devínskej Novej Vsi a Dubovej. Spodný miocén
(egenburg) reprezentovali nálezy bezstavovcov (lastúrniky, kôrovce)
z lokalít Horovce a Trenč, ako i stavovcov (drsnokožce, cicavce)
z Mučína.
Spodný
miocén (egenburg)
Časť expozície bola
venovaná nálezom fosílnych zvyškov zo spodného miocénu (egenburg). Bohaté
zastúpenie mala lokalita Mučín (Juhoslovenská panva), z ktorej pochádzajú
hlavne bohaté nálezy zvyškov drsnokožcov (žraloky, raje) a cicavcov
(delfíny). Ukážka obsahovala zuby viacerých druhov žralokov, no pravdepodobne najväčšiu
pozornosť pútali veľké masívne zuby druhu Carcharocles
megalodon (AGASSIZ). Veľmi zaujímavými nálezmi boli nepochybne aj zúbky
delfínov. Mäkkýše reprezentovali schránky bivalvií druhov Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) a Aequipecten northamptoni (MICHELOTTI). Fosílie morských organizmov
egenburgu boli tiež zastúpené lokalitou Trenč so zvyškami masívnych
hrubostenných lastúr ustríc rodu Crassostrea
a kolóniami sesílnych kôrovcov rodu Balanus
(fúzonôžky). Zo Stredného Považia z vrstiev pieskovcov náleziska
v Horovciach pochádzali nálezy početných dobre zachovaných schránok veľkých
hrebenatiek (čeľaď Pectinidae) druhu Oopecten
gigas (SCHLOTHEIM).
Obr.
2
– Oopecten gigas (SCHLOTHEIM) –
schránky lastúrnikov
Egenburg, Horovce
Obr.
3
– Carcharocles megalodon (AGASSIZ) –
zuby žralokov
Egenburg,
Mučín
Stredný
miocén (báden)
Prevažná časť expozície
pozostávala zo vzoriek pochádzajúcich z vrstiev stredného miocénu (báden)
z lokalít Viedenskej a Dunajskej panvy. Dominovali nálezy
z piesčito-ílovitých vrchnobádenských sedimentov lokality Malý trávnik
v Dubovej (Dunajská panva). Vzorky pochádzajú z príležitostných
výkopov súvisiacich s výstavbou vinárskeho komplexu na západnom okraji
obce. Početná morská fauna bezstavovcov bola reprezentovaná dobre zachovanými
kolóniami hermatypických koralovcov druhov Plesiastraea
(Palaeoplesiastraea) desmoulinsi MILNE – EDWARDS & HAIME, Porites leptoclada REUSS a Siderastraea italica (DEFRANCE). Niektoré väčšie kolónie dosahovali
priemer až okolo 30 cm. Jedná sa skutočne o vzácne a jedinečné nálezy
miocénnych koloniálnych koralovcov z územia slovenskej časti Západných
Karpát. Okrem koralovcov mohli návštevníkov zaujať aj bohaté nálezy fauny
mäkkýšov. Vystavené boli schránky lastúrnikov viacerých druhov – napr. Oppenheimopecten aduncus (EICHWALD), Flabellipecten besseri (ANDRZEJOWSKI), Megaxinus (M.) incrassatus (DU BOIS), Anadara (A.) turonica (DUJARDIN), Cubitostrea digitalina (EICHWALD), Glycymeris (G.) deshayesi (MAYER), Spondylus
(S.) cf. gaederopus LINNAEUS,
Pelecyora (Cordiopsis) islandicoides
(LAMARCK). Nepochybne najzaujímavejšími nálezmi bivalvií boli veľké masívne
schránky ustríc druhu Crassostrea
gryphoides (SCHLOTHEIM), ktoré patrili medzi typické a zároveň
jedinečné nálezy lastúrnikov na uvedenej lokalite. Spoločenstvo gastropódov
zastupovali schránky druhov Cerithium
(Ptychocerithium) procrenatum SACCO, Conus
(Chelyconus) fuscocingulatus (HÖRNES), Amalda
glandiformis (LAMARCK), Subula
(Oxymeris) plicaria (BASTEROT), Latirus
valenciennesi (GRATELOUP), Haustellum
(Bolinus) subtorularius (HOERNES & AUINGER), Xenophora deshayesi (MICHELOTTI) a ďalšie. Vzácnymi nálezmi
možno označiť schránky veľkých teplomilných gastropódov druhov Persististrombus coronatus (DEFRANCE) a Melongena cornuta (AGASSIZ).
Obr.
4
– Plesiastraea (Palaeoplesiastraea)
desmoulinsi MILNE – EDWARDS
& HAIME
Kolónie
hermatypických koralovcov
Vrchný
báden, Dubová (Malý trávnik)
Obr.
5
– Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM)
– schránky ustríc
Vrchný
báden, Dubová (Malý trávnik)
Obr.
6
– Melongena cornuta (AGASSIZ) –
schránky ulitníkov
Vrchný
báden, Dubová (Malý trávnik)
Obr.
7
– Anadara (Anadara) turonica (DUJARDIN)
– schránky lastúrnikov
Vrchný
báden, Dubová (Malý trávnik)
Faunu vrchného bádenu reprezentovali aj exponáty z ďalšej bohatej, no v súčasnosti už takmer neexistujúcej zničenej lokality – Konopiská v Rohožníku. Táto lokalita sa rozprestiera na území bývalého íloviska a jeho blízkeho okolia. Ťažobná jama hliniska je však v súčasnosti zatopená vodou a zber fosílií už žiaľ nie je možný. Vystavené vzorky fosílií pochádzajú najmä zo starších príležitostných zberov z piesčito-ílovitých sedimentov odkrytých pri výkopových prácach realizovaných v súvislosti s výstavbou a inštaláciou plynovodu južne od íloviska (rok 1996). V uvedených jemnozrnných vrstvách bola nájdená hojná bádenská malakofauna. Návštevníci mohli obdivovať najmä schránky lastúrnikov druhov Megacardita jouanneti (BASTEROT) a Panopea (P.) menardi (DESHAYES), ako i dravých ulitníkov Semicassis laevigata (DEFRANCE), Clavatula schreibersi (HÖRNES) a Conus (Chelyconus) vindobonensis PARTSCH in HÖRNES. Ojedinelým a vzácnym nálezom je schránka gastropóda Cassis postmamillaris SACCO. Každý všímavý návštevník určite neprehliadol vystavené vzácne exponáty kostrových zvyškov veľryby nájdených vo vrstvách sivých pelitov v osemdesiatych rokoch minulého storočia v ťažobnej jame íloviska.
Obr.
8
– Semicassis laevigata (DEFRANCE) –
schránky ulitníkov
Vrchný báden, Rohožník
(Konopiská)
Pozornosť nepochybne
pútali aj nálezy pekne zachovaných fosílií z ďalšej vrchnobádenskej lokality
- chráneného náleziska Sandberg
v Devínskej Novej Vsi (Bratislava). Túto známu paleontologickú lokalitu
prezentovali predovšetkým nálezy lastúrnikov čeľade Pectinidae – druhu Flabellipecten besseri (ANDRZEJOWSKI) a
veľkých diskovitých schránok taxónov Flabellipecten
solarium (LAMARCK) a Gigantopecten
nodosiformis (DE SERRES). Vystavená bola aj štíhla vežovitá schránka
ulitníka Turritella (Haustator) tricincta
BORSON, masívna ostnatá schránka sesílneho
lastúrnika Spondylus (S.) crassicosta
LAMARCK a vzácny nález panciera ježovky druhu Clypeaster cf. campanulatus
forma partschii MICHELIN. Bohatú
faunu mäkkýšov dopĺňali vzorky viacerých druhov pektinidných lastúrnikov
z rôznych bádenských lokalít Devínskej Kobyly a jej blízkeho okolia
(Devínska Nová Ves, Dúbravka, Devín) a nezvyčajne veľká, dobre zachovaná
schránka gastropóda rodu Conus
z lokality Trstín (Dunajská panva). Veľmi ojedinelým a vzácnym
exponátom tejto zaujímavej výstavy bol aj zub žraloka Carcharocles megalodon (AGASSIZ) nájdený vo vinohradoch na úpätí
Devínskej Kobyly pri Devíne.
Obr.
9
– Ukážka fosílií z vrchného bádenu Devínskej Kobyly.
Vľavo
hore: Flabellipecten besseri
(ANDRZEJOWSKI) – pravá a ľavá lastúra, Sandberg
Hore
uprostred: Turritella (Haustator)
tricincta BORSON – schránka ulitníka v pieskovci, Sandberg
Vpravo
hore: Gigantopecten nodosiformis (DE
SERRES) – schránka lastúrnika, Sandberg
Uprostred:
Clypeaster cf. campanulatus forma partschii
MICHELIN – pancier ježovky, Sandberg
Vľavo
dole a dole uprostred: Flabellipecten
solarium (LAMARCK) – ľavá a pravá lastúra, Sandberg
Vpravo:
Carcharocles megalodon (AGASSIZ) –
zub žraloka, Devín
Menšia časť expozície
bola venovaná aj ukážke recentných druhov morských živočíchov (mäkkýše,
kôrovce, koralovce), ktorých schránky pochádzali zo súčasných morí
z rôznych kútov sveta. Pre porovnanie boli vedľa týchto exponátov
vystavené aj ich príbuzné fosílne miocénne taxóny pochádzajúce z už
uvedených slovenských paleontologických lokalít. Istú príbuznosť
a podobnosť niektorých bezstavovcov názorne demonštrovali schránky
recentných a miocénnych druhov mäkkýšov patriacich rodom Melongena, Conus, Spondylus, ako aj
fúzonôžok rodu Balanus.
Obr.
10
– Ukážka schránok dravých ulitníkov
rodu Conus
Vľavo:
jedinec pochádzajúci z plytkých tropických vôd Tichého oceánu, Filipíny, recent
Vpravo: fosílna schránka
nájdená na lokalite v Trstíne, vrchný báden
Záver
Táto výnimočná
paleontologická výstava zameraná na priblíženie vyhynutého života
z obdobia miocénu, ktorý na našom území čulo pulzoval vo vodách
niekdajších morí, bola jednou z mála príležitostných výstav zameraných na
geologické vedy, s ktorými je možné sa na Slovensku stretnúť. Téma
a obsah tejto nezvyčajnej výstavy každopádne zaujali; záujemcovia
o paleontológiu, alebo o prírodu vôbec, ako i nadšenci pre
prírodné vedy a študenti si návštevou tejto interesantnej výstavy
nepochybne prišli na svoje a mohli zároveň získať množstvo nových
a zaujímavých informácií z oblasti paleontológie. Návštevníci tak mali
možnosť rozšíriť a obohatiť svoje doterajšie vedomosti o fosílnej
morskej faune neogénu a o vývoji v dávnej geologickej minulosti na
území svojho regiónu, alebo na Slovensku ako celku vôbec.
Autor: Radoslav Biskupič
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov