Nálezy stôp po útokoch dravých ulitníkov čeľade Naticidae na schránkach fosílnych mäkkýšov

Na niektorých schránkach fosílnych morských mäkkýšov nájdených vo vrstvách miocénu možno nájsť drobné okrúhle otvory spôsobené vŕtavou činnosťou dravých ulitníkov. Sú to stopy predácie karnivorných ulitníkov z čeľade Naticidae.

Na našom území – v slovenskej časti Západných Karpát boli tieto stopy zistené na schránkach mäkkýšov pochádzajúcich predovšetkým z obdobia vrchného bádenu (13,65 – 12,70 mil. r.). Stopy po vŕtaní sa najčastejšie nachádzajú na schránkach lastúrnikov a ulitníkov. Jedná sa o pravidelné, okrúhle otvory so šírkou nepresahujúcou 5 mm. Na schránkach sa zvyčajne nachádza 1 navŕtaný otvor, avšak v zriedkavých prípadoch ich môže byť aj viac. Vo veľkej väčšine prípadov sa jedná už o dokončené vyvŕtané dierky, kde došlo k úplnej perforácií schránok. Tieto otvory sú stopami po vŕtavej činnosti dravých ulitníkov z čeľade Naticidae, ktorých fosílie sa nachádzajú vo vrstvách vrchného bádenu pomerne často. Nájdených bolo niekoľko druhov z tejto čeľade. Najčastejšie sa vyskytujú druhy Euspira helicina (BROCCHI), Natica tigrina (DEFRANCE) a Polinices redemptus (MICHELOTTI). Menej časté nálezy patria druhom Sinum striatum (DE SERRES), Neverita josephinia (RISSO), Tectonatica parvuloides (COSSMANN & PEYROT) a Nacca unica (BALUK). Fosílie uvedených druhov ulitníkov, ako aj stopy po ich vŕtaní na schránkach mäkkýšov sú pomerne hojné a boli nájdené na viacerých lokalitách vo Viedenskej, Dunajskej a Východoslovenskej panve.

Obr. 1 – Najčastejšie vyskytujúce sa druhy čeľade Naticidae vo vrchnom bádene
a – Natica tigrina (DEFRANCE), Rohožník 
b – Polinices redemptus (MICHELOTTI), Dubová
c – Euspira helicina (BROCCHI), Rohožník

Zástupcovia čeľade Naticidae patria do veľkej skupiny karnivorných ulitníkov známej už z konca triasu a začiatku jury. Recentne sú rozšírené celosvetovo, predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach, pričom ich výskyt je známy aj z oblasti Arktídy a Antarktídy. Obývajú mäkké ílovité a piesčité dno, najrozšírenejšie sú v plytkých vodách sublitorálu, avšak niektoré druhy zostupujú aj do hlbších vôd neritka až batyálu. Sú to aktívne dravce, ktoré vyhľadávajú svoju korisť zahrabanú v sedimente – hlavne lastúrniky. Napádajú však aj ulitníky a klovitovce, pričom sa nevyhýbajú ani útokom na jedince vlastného druhu (kanibalizmus). Zástupcovia čeľade Naticidae lovia prevažne v noci. Niektoré druhy obývajúce litorálnu zónu uprednostňujú skôr lov počas odlivu, keď je nízka hladina vody. Predátor svoju korisť najskôr pevne zovrie, alebo sa o ňu prichytí svojou širokou a masívnou nohou. Svojim zvláštnym orgánom umiestneným v ústach – radulou začne mechanicky vŕtať do schránky obete. Radula je špeciálne prispôsobená na vŕtanie do pevných vápenatých schránok mäkkýšov. Povrch raduly je pokrytý množstvom drobných chitínových zúbkovitých šupín. Samotné vŕtanie radulou je uľahčené pôsobením tekutiny podobnej kyseline, ktorú vylučuje zvláštna žľaza. Naleptaný povrch schránky je po pôsobení tejto agresívnej tekutiny mäkší, čo dravcovi pri vŕtaní výrazne napomáha. Po prevŕtaní a celkovej perforácii schránky vsunie predátor cez vyvŕtaný kruhový otvor do vnútra schránky obete svoju radulu a korisť začne konzumovať. 

Video zachytáva gastropóda druhu Euspira heros (SAY) počas útoku na svoju korisť - infaunálneho lastúrnika rodu Ensis. Lastúrnik sa snaží zahrabať do sedimentu, avšak dravému ulitníkovi sa ho podarí pomocou silnej masívnej nohy z piesku vytiahnuť a následne celú schránku pevne zovrieť. Massachusetts (USA).
Zdroj: youtube.com

Z nájdených fosílií je zrejmé, že tieto dravce napádali rôzne druhy lastúrnikov a ulitníkov. Z lastúrnikov to boli skôr rody žijúce zahrabané v sedimente, alebo voľne ležiace na morskom dne - Linga, Cardites, Venus, Circomphalus, Angulus, Anadara, Megaxinus, Corbula. Atakované boli juvenilné, ako aj dospelé exempláre. Stopy po útokoch však boli objavené aj na schránkach sesilných druhoch s masívnymi lastúrami, ktoré žijú pripevnené na pevnom povrchu (rody Cubitostrea, Neopycnodonte, Chama). Napádané boli skôr schránky mladých, menších jedincov, ktorých lastúry ešte neboli dostatočné masívne a hrubé, takže ich bolo možné pomerne ľahko prevŕtať. Na schránkach pohybovo aktívnych rodov čeľade Pectinidae (Flabellipecten, Oppenheimopecten, Amusium) stopy po útokoch zistené neboli. Tieto lastúrniky sú veľmi pohyblivé, v prípade hrozby napadnutia predátorom sa skákavými pohybmi po morskom dne dokážu rýchlo vzdialiť do bezpečia. 

Obr. 2 – Ukážka prevŕtaných schránok lastúrnikov z lokality v Rohožníku.
a – Megaxinus (Megaxinus) bellardianus (MAYER)
b – Anadara (Anadara) turonica (DUJARDIN)

c – Corbula (Varicorbula) gibba (OLIVI)
d – Megaxinus (Megaxinus) transversus (BRONN)
e – Neopycnodonte navicularis (BROCCHI)

Obr. 3 – Prevŕtaná lastúra druhu Megaxinus (Megaxinus) bellardianus (MAYER) z lokality v Rohožníku

Obr. 4 – Detail vyvŕtaného otvoru na schránke lastúrnika Megaxinus (Megaxinus) bellardianus (MAYER)

Ulitníky boli tiež veľmi obľúbenou potravou týchto predátorov. Kruhové otvory po ich vŕtaní sa nachádzajú na schránkach gastropódov rôznych čeľadí patriacich hlavne rodom Turritella, Conus, Nassarius, Cerithium, Crassispira, Subula, Astraea, Pyrene, Mitraria. Zaujímavé sú nálezy napadnutých schránok druhu Nassarius illovensis (HOERNES & AUINGER) z pelitických vrstiev lokality Konopiská v Rohožníku (Viedenská panva). Na jemnom ílovitom dne sublitorálu žili počas vrchného bádenu hojné populácie týchto ulitníkov spoločne s karnivornými zástupcami Euspira helicina (BROCCHI). Mortalita rodu Nassarius bola v dôsledku útokov dravých ulitníkov Euspira pomerne vysoká. Zo vzorky pozostávajúcej z 1913 nájdených ulít druhu Nassarius illovensis (HOERNES & AUINGER) bolo prevŕtaných až 565 schránok, čo predstavuje viac ako ¼ jedincov z uvedenej vzorky populácie. Navŕtané otvory sú orientované prevažne na aperturálnej strane schránok na ich poslednom závite v blízkosti ústia. Práve v tejto časti ulít sa našiel najvyšší počet stôp po útokoch. U druhu Euspira helicina (BROCCHI) boli na spomínanej lokalite tiež zistené prejavy kanibalizmu (útoky na jedince vlastného druhu), o čom svedčia nálezy niektorých navŕtaných ulít.

Obr. 5 – Ukážka prevŕtaných schránok ulitníkov z lokality v Dubovej.

a – Cerithium (Ptychocerithium) procrenatum (SACCO)
b – Turritella (Archimediella) pythagoraica (HILBER)
c – Turricula (Surcula) reevei (BELLARDI)

d – Conus (Conolithus) dujardini (DESHAYES) 
e – Cerithium (Thericium) turonicum (MAYER) 
f – Hadriania coelata (DUJARDIN)

Obr. 6 – Schránky gastropódov Nassarius illovensis (HOERNES & AUINGER) so stopami predácie druhu Euspira helicina (BROCCHI) z lokality v Rohožníku

Koncom bádenu sa začalo v oblasti centrálnej Paratetýdy prostredie výrazne meniť. V dôsledku zmien morského prostredia - predovšetkým značného poklesu salinity morskej vody začiatkom sarmatu vymizli takmer všetky druhy zástupcov čeľade Naticidae. Tieto prudké zmeny prostredia zapríčinili na našom území vyhynutie veľkého množstva stenohalinných morských organizmov citlivých na zníženie salinity morskej vody. V období sarmatu (12,70 – 11,60 mil. r.) bol na našom území rozšírený už len jeden druh – Euspira helicina sarmatica (PAPP). Koncom sarmatu a začiatkom panónu po ďalšej výraznej zmene na brakické morské až sladkovodné jazerné prostredie, vyhynul aj tento druh. Recentne sú zástupcovia čeľade Naticidae hojne rozšírení početnými druhmi vo všetkých svetových oceánoch.

Obr. 7 – Ulity druhu Euspira helicina (BROCCHI) so stopami po útokoch jedincov vlastného druhu (kanibalizmus) z náleziska v Rohožníku

Autor: Radoslav Biskupič

Článok na stiahnutie TU