vitajte v strednom triase – dvakrát nie o dinosauroch – čo by ste nepovedali o krokodíloch – čím dinosaury nie sú jedinečné
Po úvodných obligátnostiach začneme naše rozprávanie o histórii dinosaurov, o ich púti naprieč miliónmi rokov druhohôr, vývojom vetvení, úspechu a (zdanlivej) skaze pohľadom na koniec stredného triasu. Vtedy, pred približne 235 až 230 miliónmi rokov, súši dominovali rôzne starobylé ale aj nové vývojové skupiny plazov. A dinosaury medzi ne nepatrili.
Na juhovýchode superkontinentu Pangea, na území, z ktorého dnes pozostáva Južná Amerika, však žilo niekoľko nenápadných, štvrť- až trištvrtemetrových dravcov s jemnou stavbou tela. Vážili niekoľkonásobne menej než dnešné domáce mačky a behajúc alebo skáčuc ako zajace poľovali na hmyz. V hrubých rysoch postavy pripomínali dlhonohé jašterice s nadmerne dlhými zadnými končatinami. A rovnako ako v predchádzajúcom prípade, dinosaury medzi ne nepatrili. No tieto malé potvory boli dinosaurom blízke. Veľmi blízke.
Lagosuchus, Marasuchus, Lagerpeton - na prvý pohľad vôbec nie výnimočné zvieratá stáli na počiatku niečoho, čo vyvrcholilo v stotonových gigantoch, rohatých či panciernatých monštrách a kolibríkoch. Z jedného z ich príbuzných, alebo možno priamo z jedného z nich totiž dinosaury, v preklade „strašné jaštery“, vznikli. Kým pomerne konzervatívnym vzhľadom ešte boli týmto fantasticky pôsobiacim zverom z múzejných exponátov, filmov alebo regálov hračkárstiev nepodobné, dvojnohým pohybom, vzpriamenými končatinami a stavbou členka sa na ne už ponášali.
Po ich boku žil výzorom aj veľkosťou veľmi podobný Gracilisuchus. Potomkovia tohto pohyblivého plaza, napriek jeho vonkajšej podobnosti s predkami dinosaurov, prešli odlišnou vývojovou cestou. Jej výsledkom sú dnešné krokodíly. Preto, hoci to tak na pohľad nevyzerá, vtáky a krokodíly, v dnešných časoch navzájom odlišné tak ako sa len dá, pochádzajú z rovnako tvarovaných a pravdepodobne rovnakým spôsobom života žijúcich zvierat.Po tejto zmienke niet inej možnosti ako priznať, že behavé zvieratá so vzpriamenými končatinami, schopné dvojnohého pohybu, sa počas druhej polovice triasu zďaleka nevyskytovali len v rámci vývojovej vetvy dinosaurov. Okrem predchodcov krokodílov a krokodílov samotných nachádzame prinajmenšom príležitostné dvojnožce tohto typu medzi viacerými skupinami krokodílovitých krurotarzianov. Niektoré, ako zástupcovia čeľade Ornithosuchidae, boli až trojmetrové dravce. Iné, ako Shuvosaurus alebo Effigia, boli dvojmetrové zvieratá pripomínajúce tzv. pštrosovité dinosaury – skupinu Ornithomimosauria.
Môže sa tak zdať, že prvé dinosaury boli len šedými myškami. Odstrčené veľkými „takmer-krokodílmi“ krurotarzianmi a cicavčími plazmi synapsidmi na vedľajšiu koľaj, a aj tam stratené v dave kreatúr vystrojených podobnými telesnými adaptáciami. A zdanie to nie je úplne klamlivé. Pravda, zároveň nie je ani úplne pravdivé. Keby dinosaury naozaj nič neodlišovalo od ostatku, neopanovali by všetky suchozemské ekosystémy na desiatky miliónov rokov, neovládli by majstrovským spôsobom oblohu, ja by som s najväčšou pravdepodobnosťou nepísal tieto riadky a Vy by ste ich samozrejme nemohli čítať.
(pokračovanie nabudúce)
Autor: Dušan Valent
Foto - Lagosuchus : http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d9/Lagosuchus_BW.jpg
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov