GEO-PALEO news (16)

Gigantizmus

Prečo dorastajú živočíchy do obrovských veľkostí, keď malé organizmy sa množia oveľa rýchlejšie? Prečo cicavce a ich predkovia nedosiahli počas svojej vlády rozmery dinosaurov? Prečo.... Viac...


Objavili tonového hlodavca

V Uruguaji vedci objavili tonového hlodavca. Nemusíte sa však báť, Josephoartigasia monesi má viac ako 2 milióny rokov a je skamenený. Viac...  

Nórska záhada: Nález kostí 10 metrov dlhého plaza

Oslo - O ére dinosaurov, tyranosaurov, brontosaurov a ich ďalších dobových spolubývajúcich na zemeguli ešte zďaleka nevieme všetko. Svedčí o tom nový objav, ktorý zverejnili paleontológovia z univerzity v nórskom Oslo. Viac...  

Nebezpečný Dekosaurus

Vedci z argentínskej Národnej univerzity La Plata objavili c Patagónií fosíliu nezvyčajného morského krokodíla, ktorého pomenovali Dekosaurus andiniensis. Žil v období neskorej jury asi pred 135 miliónmi rokov, bol asi 4 metre dlhý, namiesto nôh mal plutvy a chvost ako ryba. Nález je obzvlášť pozoruhodný, pretože sa výrazne odlišuje od iných fosílií dekosaurov a morských krokodílov. Tie mali dlhý a plochý pysk so zubami pripomínajúcimi ihly, čo napovedá, že sa živili malými rybami a mäkkýšmi. Dekosaurus andiniensis však mal pysk krátky a silné čeľuste. Podľa toho a tiež podľa jeho veľkých a nie v rovnom rade uložených zubov jeho objavitelia usudzujú, že poľoval na väčšie morské živočíchy, napríklad na ichtiosaury a plesiosaury a vraj bol jedným z najnebezpečnejších živočíchov tých dôb.  

Zdroj: časopis Quark 08/06, prepis Osky:-)  

Vzácny nález

Indický vedci objavili v indickom štáte Madhya Pradesh 65 miliónov rokov staré fosílie hlienky rodu Myxomycetes spojené pri pohlavnom akte. Objavitelia to pokladajú za mimoriadne šťastný nález, pretože čas párenia týchto jednobunkových organizmov trvá len veľmi krátko.  

Zdroj: časopis Quark 08/06, prepis Osky:-)
Lebka je prvou skamenelinou, ktorá dokazuje teóriu migrácie ľudstva

36 000 rokov stará lebka z Južnej Afriky je prvou skamenelinou, ktorá dokazuje, že ľudia pred 70 000 až 50 000 rokmi opustili Afriku aby kolonizovali Euráziu. Viac...  

Vtákopysk žil už s dinosaurami

Výskum nájdených skamenelín ukázal, že austrálsky vtákopysk na Zemi žije oveľa dlhšie ako sa predpokladalo a tento druh kladúci vajcia tu bol už v dobách dinosaurov. Viac...  

Vedci našli orchideu zaliatu v živici starú milióny rokov.

Vedci našli prvú fosílnu orchideu. Podarilo sa to Santiagovi Ramirezovi z Harvardskej univerzity a jeho kolegom. Až doteraz totiž neexistovala žiadna fosília tejto momentálne druhovo najbohatšej suchozemskej rastliny. Informoval o tom internetový portál osel.cz. Dôvodov, prečo sa tieto kvety nezachovali, sa ponúka hneď viacero. Fakt je, že fosilizácia orchidey je skôr vecou náhody, aká sa udiala asi pred 15 až 20 miliónmi rokov, keď na území dnešnej Dominikánskej republiky uviazla v živici praveká včela druhu Proplebeia dominicana. Tá mala na tele prilepený kúsok rastliny, nepochybne pochádzajúci z orchidey. Vedci zistili, že ide o orchideu známu ako Meliorchis caribea, ktorá pochádza z rovnakej línie orchideí ako smrečinovec plazivý (Goodyera repens).  

Zdroj: SITA, preberané z http://www.bleskovky.sk/ 

Praveký les v Maďarsku.
VIDEO TU 

U našich južných susedov sa podaril unikátny objav. Maďari sa môžu pochváliť zuhoľnateným pralesom starým osem miliónov rokov. Nález sa podaril v povrchovej bani neďaleko mesta Bukkabrany na severovýchode Maďarska. Uhlie sa tu vytváralo po milióny rokov práve vďaka prítomnosti dávnych pralesov. Najmenej šestnásť kmeňov však uhoľnatenie prežilo takmer v nedotknutom stave. Ochránila ich vrstva piesku, ktorá sa na ne nalepila v pravekej pieskovej búrke. V obvode majú dva až tri metre a vysoké sú okolo šesť metrov. Skúmanie stromov by mohlo vniesť viac svetla do otázok o počasí a podnebí v praveku. Teraz je najdôležitejšou úlohou zabrániť, aby sa staré stromy po odkrytí nerozpadli. (ho)

Zdroj: Nový Čas  

V Uzbekistane našli skamenelinu 80 miliónov rokov starého stromu

V severozápadnej časti Uzbekistanu našli skamenelinu stromu, starú 80 miliónov rokov. Tento nález môže poodhaliť rúško tajomstva vývoja pradávnej vegetácie toho, čo je dnes oblasť centrálnej časti Ázijského kontinentu. Peň má výšku dva metre a priemer 33 centimetrov. Skamenel pravdepodobne v dôsledku vulkanickej erupcie a objavili ho počas vykopávok vo vrchoch Sulton Uvaisy, regiónu bohatého na fosílie. "Pohorie Sulton Uvaisy je svetovým odborníkom v oblasti paleontológie dobre známe, našlo sa tu mnoho dinosaurích fosílií. Pred nálezom tohto stromu sme však nemali žiadnu predstavu o vegetácii, ktorá tu kvitla pred 100 až 150 miliónmi rokov," uviedol výskumník Azimboi Sadullajev.  

Zdroj: SITA/AFP, preberané z www.aktualne.sk

Chýbajúci článok 

„Chýbajúci článok, medzi ceratopsidnymi dinosaurami bol nájdený v Montane“
Blake de Pastino
National Geographic News
2. Október 2007
Nezvyčajný druh dinosaura, nájdený v Montane na poskytuje dlho hľadaný medzičlánok medzi primitívnou skupinou dinosaurov z Ázie a tými, ktoré obývali Severnú Ameriku, hovoria experti. Novonájdený druh je veľmi skorá forma ceratopsianov, ktorých potomkovia sú známy najmä vďaka strach naháňajúcich kostených rohov a výnimočnými lebkovými goliermi, na ich hlave.
Objavené staroveké zviera nemalo žiadne rohy a kráčalo po dvoch končatinách namiesto štyroch, oznámili vedci. Navyše zviera malo vo svojej zobákovitej papuli viac zubov, toto nikdy nebolo zistené u amerických druhoch. Cerasinops, fosilizovaná samica je časť chýbajúceho článku medzi dvoma skupinami dinosaurov, ktoré žili oddelené polovicou sveta pred 80 mil. rokov, povedala Brenda Chinnery-Allgeier, paleontologička z University of Texas, ktorá popisovala nový druh.
"Cerasinops je výnimočná vďaka črtám, ktoré má - niektoré sú známe iba u ázijských skupín a niektoré iba sú známe iba u skupín severoamerických," napísala v jednom e-maily pre National Geographic News. Zatiaľ čo novonájdený druh mal zuby ázijských ceratopsov, vysvetľuje, mala žuvací mechanizmus výnimočný u amerických druhov. "Nový dinosaurus predstavuje priamy prechod medzi ázijskými a severoamerickými rohatými dinosaurami, ktorý sme hľadali veľmi dlhú dobu ," hovorí Chinnery-Allgeier. "Vieme, že (tieto dve skupiny) boli príbuzné, ale nemali sme žiadnu fosíliu, ktorá by ukazovala zmes vlastností ako táto a tak (demonštrovala) splynutie ázijskej skupiny a americkej skupiny."

http://news.nationalgeographic.com/news/2007/10/071002-dinosaur-fossil.html

Zdroj: National Geographic, equark.sk

Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov

Sledujte novinky zo sveta geológie a paleontológie na Twitteri - https://twitter.com/paleoklub
Odoberaj novinky