Nórski a švajčiarski biológovia prišli na prekvapivý fakt vzťahu medzi organizmami, o ktorých väčšina ľudí nikdy nepočula. Preto musíme prerobiť strom života a učebnice, objav môže mať tiež vplyv na vývoj liekov. Viac...
Starobylý vták je chýbajúcim spojením k Archaeopteryxovi
Výnimočne chránená čínska skamenelina odhalila doteraz neznámy stupeň evolúcie lietania. Eoconfuciusornis je chýbajúcim článkom medzi najstarším známym vtákom, Archaeopteryxom a dokonalejšími lietajúcimi tvormi, ktoré objavili vo formácii Yixian v Číne.Nálezy vo formácii Yixian odhalili značne odlišnú faunu, ktorá bola revolúciou v oblasti paleontológie lietajúcich tvorov, ale sú ohraničené len obdobím pred 125 - 120 miliónmi rokov, čo je príliš krátko na preukázanie evolučného posunu v rodoch vtákov. Viac...
Príčina dvojmiliardového oneskorenia života na Zemi
Vedcom sa podarilo zrekonštruovať zmeny v chémii starobylého oceána na Zemi počas dlhého geologického obdobia pred 2,5 až 0,5 miliardami rokov. Zistili, že nedostatok kyslíka a ťažkého kovu molybdénu v oceánoch mohol spomaliť evolúciu živočíchov na Zemi až o dve miliardy rokov. Viac...
Niektorí neandertálci boli ryšaví
Stará DNA obsahuje informácie o pleti. Analýza 50 000-ročnej DNA neandertálca ukázala, že aspoň niektorí hominidi mali bledú pokožku a ryšavé vlasy.Zistenia sú založené na postupnosti jediného génu nazvaného mc1r. Ľudia s menšou funkčnou formou bielkoviny MC1R majú častejšie bledšiu pleť. Ide o prispôsobenie, ktoré mohlo pomôcť ľuďom vo vyšších zemepisných šírkach syntetizovať vitamín D efektívnejšie pri obmedzenom slnečnom žiarení. Problémom pri analýze DNA neandertálcov je, že vzorky sú takmer vždy kontaminované ľudskou DNA z laboratória alebo z miesta nálezu. Carles Lalueza-Fox z barcelonskej univerzity a Holger Römpler z univerzity v Lipsku zistili, že v géne mc1r v dvoch európskych pozostatkoch neandertálcov je prítomná zmena jediného génového páru, ktorá sa zdá byť pôvodom neandertálska. „So šťastím sme našli variant, ktorý nie je prítomný v ľudskej DNA,“ povedal spoluautor výskumu Michael Hofreiter z Lipska. „Preto vzorky nemôžu byť kontaminované ľudskou DNA.“ Viac...
Jeden z retrovírusov je oživený
Retrovírusy sú tu staršie ako samo ľudstvo. Najznámejší z nich, vírus HIV, je relatívne mladý – prvá zmienka o infikovaní človeka je zo stredu dvadsiateho storočia. Viac...
Zdedia chrobáky Zem?
Väčšina súčasných skupín chrobákov žila podľa výskumov vedcov z Imperial College v Londýne na našej planéte už v časoch dinosaurov a tieto skupiny sa stále rozširujú. Viac...
Veľryby sa pred vekmi nevedeli potápať
Veľryby v minulosti neboli takí zdatní potápači ako ich súčasní potomkovia. Biológovia zistili stopy dekompresného syndrómu - vzduchovej embólie - na niekoľkých pozostatkoch veľrýb, čo môže zmeniť pohľad na históriu evolúcie potápania. Viac...
Vedci objavili nový druh obrieho dinosaura
Rio de Janeiro - Argentínski a brazílski vedci predstavili v Rio de Janeiru nového gigantického dinosaura, ktorý bol dlhý 32 až 34 metrov. Informuje o tom argentínsky denník La Nación.
Dinosaurus dostal meno Futalognkosaurus dukei. Futalognkosaurus znamená v domorodom jazyku mapuche "veľký kráľ plazov", druhové meno dukei bolo pripojené na počesť americkej spoločnosti Duke Energy Corp, ktorá financovala veľkú časť výskumu v argentínskej Patagónii. Viac...
Himaláje vznikli veľmi rýchlo
Informačné technológie objavili nový rýchlostný rekord vo vytváraní krajiny. Po rozpade superkontinentu Gondwana pred 140 miliónmi rokov, smerovala India na sever rýchlosťou 20 cm za rok, čo je asi 5-krát rýchlejšie ako akákoľvek iná zemská hmota v minulosti. Jej rýchla kolízia s Áziou spravila z Himalájí vrchol sveta. Viac...
Prečo bol prehistorický hmyz taký obrovský?
Vedci z Midwesternskej univerzity sa pokúsili zistiť, prečo došlo k značnej redukcii veľkosti hmyzu v histórii. V prehistorických dobách bol hmyz totiž omnoho väčší ako dnes. Viac...
Fosílie hlodavcov dávajú informácie aj o klíme pred 6 miliónmi rokov
Ako žili hlodavce obývajúce juh Pyrenejského polostrova pred šiestimi miliónmi rokov? Raef Minwer-Barakat z University of Great Falls sa vo svojej doktorandskej práci snažil nájsť odpoveď. Jeho výskum skončil objavom troch nových druhov hlodavcov a hmyzožravcov (Micromys caesaris, Blarinoides aliciae a Archaeodesmana elvirae) a nájdením deviatich ďalších druhov v regióne. Viac...
Našli klepeto obrovského škorpióna
Európski výskumníci popísali obrovské skamenené klepeto 2,5 metra dlhého morského škorpióna.
390 miliónov rokov starý nález objavili archeológovia v kameňolome v Nemecku.
Tvor nazvaný Jaekelopterus rhenaniae sa musel brodiť v rieke alebo močiari. Jeho veľkosť podľa vedcov znamená, že pavúky, hmyz, kraby a podobné tvory boli v minulosti omnoho väčšie ako sa predpokladalo. Viac...
Zdroj: aktualne.sk, equark.sk
Žiadne komentáre:
Napíš do komentárov