Nové nálezy ulitníkov Sassia turrita (Eichwald) z ílovitých sedimentov miocénneho veku Viedenskej panvy

V morských sedimentoch stredného miocénu Viedenskej panvy boli objavené nové nálezy pomerne zriedkavých ulitníkov čeľade Ranellidae, ktoré boli priradené k druhu Sassia turrita (Eichwald).  Fosílne zvyšky ich schránok pochádzajú z východného okraja Viedenskej panvy, kde boli nájdené v pelitických a organodetritických slienitých fáciách studienčanského súvrstvia vrchného bádenu (stredný miocén) lokalít Rohožník – Konopiská a Devín – Zelené terasy.

Lokality

Obec Rohožník sa rozprestiera 15 km severovýchodne od mestečka Malacky pri západnom úpätí Malých Karpát. Lokalita Konopiská, ktorú predstavuje bývalé ílovisko s výstupom bádenských a sarmatských sedimentov, leží južne od obce, približne 900 m na juhozápad od železničnej stanice. Na lokalite boli odkryté najmä vrstvy studienčanského súvrstvia foraminiferovej buliminovo – bolivinovej zóny. Dominantnú časť tvoria hlavne fácie sivých vápnitých, bioturbovaných  a sivožltých ílovcov. V pelitických sedimentoch sú v určitých polohách vyvinuté vrstvičky, alebo podlhovasté šošovkovité telesá sivožltých organodetritických slieňovcov, ako i sivých riasových organodetritických slieňovcov. V nadloží sú vyvinuté nepravidelné šošovkovité vrstvy pieskov s obsahom valúnov a horizonty jemných sivých až sivožltých piesčito-ílovitých sedimentov. Stredný miocén je tiež zastúpený fáciami sivých až sivožltých ílovcov, ako i organodetritických lumachelových pieskov až piesčitých ílov spodného sarmatu holíčskeho súvrstvia. Bádenské a sarmatské sedimenty sú bohaté predovšetkým na fosílne zvyšky morských bezstavovcov s bohatým zastúpením spoločenstiev mäkkýšov.

Nálezisko Zelené terasy je situované na východnom okraji bratislavskej mestskej časti Devín, leží nad ulicou Lomnická na južných svahoch vrchu Devínska Kobyla (514 m n. m.) a tvoria ho početné umelé odkryvy súvisiace s rozsiahlymi stavebnými prácami realizovanými v danej oblasti. Na povrch tu vystupujú prevažne sivé až sivožlté ílovité a piesčitoílovité sedimenty studienčanského súvrstvia vrchnobádenského veku. Na lokalite boli identifikované početné fosílie bezstavovcov s výraznou prevahou lastúrnikov a ulitníkov.

Obr. 1 - Sassia turrita (Eichwald), Devín – Zelené terasy, fácia sivožltých ílov. A – abaperturálna strana; B – aperturálna strana. Foto: R. Biskupič


Materiál a metódy

Fosílny materiál bol získavaný plavením sedimentu,  počas zberu a odoberania vzoriek priamo z jednotlivých profilov, ako i voľným zberom zo sute.  Schránky gastropódov sú zachované prevažne v dobrom stave, bez výraznejších poškodení, ako i bez známok abrázie, či postdepozičnej deštrukcie. Na vzorke pochádzajúcej z lokality Devín – Zelené terasy sú zachované stopy bioerózie v podobe chodbičiek spôsobených činnosťou vŕtavých mnohoštetinavcov. Na lokalite Rohožník – Konopiská bolo nájdených 5 schránok dospelých a 8 schránok juvenilných jedincov. Z náleziska Devín – Zelené terasy pochádza z fácie sivožltých ílovcov ojedinelý nález jedného adultného exemplára.

Opis 

Schránky dorastajú do malých až stredne veľkých rozmerov, sú masívne a hrubostenné, s vypuklými, mierne, alebo i viac hranatými stenami závitov. Ulitu tvorí  5 až 7 závitov, na jej vrchole s drobnou nevýraznou protokonchou s hladkým povrchom bez skulptúry. Závity sú zvyčajne vyvinuté pravidelne, ich povrch je zdobený výraznými priečnymi a špirálovými rebrami, kde v miestach ich pretínania sa nachádzajú drobné hrbolčeky a uzlíky. Charakteristickým morfologickým prvkom sú tiež varixy, ktoré na závitoch tvoria výrazné masívne zhrubnuté hrebene. Na starších závitoch tvoria priečne a špirálové rebierka pravidelnú retikulárnu skulptúru, ktorá sa však postupne mení. Na najväčšom poslednom závite sa tieto skulptúrne prvky postupne zjemňujú, rebrá sú menej výrazné. Pozdĺžne rebrá môžu na telovom závite prechádzať až do jemných špirálových línií. Vertikálne rebrá sú menej vyvinuté a v bodoch pretínania s jemnými špirálovými rebrami môžu byť miestami vytvorené nízke, málo výrazné hrbolčeky. Ústie je masívneho oválneho tvaru, na spodnej strane ukončené krátkym sifonálnym kanálikom, s výraznými zubami vyvinutými na vnútornej strane vonkajšieho lábia.

Obr. 2 - Sassia turrita (Eichwald), Rohožník – Konopiská, fácia organodetritických litotamniových slieňovcov. A – abaperturálna strana; B – aperturálna strana. Foto: R. Biskupič


Poznámky

Výskyty druhu Sassia turrita (Eichwald) z nášho územia prvýkrát prezentoval Schaffer (1897) z ílovitých vrstiev lokality tehelňa v Devínskej Novej Vsi pod menom Triton Tarbellianum Grat., kde uvádza časté nálezy týchto mäkkýšov. Z toho istého náleziska spomína prítomnosť ich fosílnych zvyškov Toula (1900). Schránky študovaného druhu gastropóda boli na území slovenskej časti Západných Karpát identifikované aj vo vrstvách vrchného bádenu sandberských vrstiev studienčanského súvrstvia lokality Devínska Nová Ves – Sandberg (Hyžný et al., 2012). Ojedinelé výskyty týchto gastropódov boli na uvedenej lokalite objavené v najvrchnejšej časti profilu vo fácii litavských vápencov.

Stratigrafické a geografické rozšírenie

V centrálnej Paratetýde bol uvedený taxón stratigraficky rozšírený počas neskorého oligocénu (eger) a stredného miocénu (báden). Bohaté výskyty pochádzajú predovšetkým z bádenských sedimentov početných lokalít Poľska, Rakúska, Čiech, Maďarska, Rumunska a Bulharska. Ich zvyšky boli opísané z neskorého oligocénu Nemecka (chat) a stredného miocénu Holandska, Nemecka, Belgicka, ako i Francúzska (lang) a Turecka (lang/seraval) (Landau et al., 2009).

Obr. 3 - Sassia turrita (Eichwald), Rohožník – Konopiská, fácia organodetritických litotamniových slieňovcov. A – abaperturálna strana; B – aperturálna strana. Foto: R. Biskupič


Paleoekológia

Na lokalite Konopiská v Rohožníku sa gastropódy Sassia turrita (Eichwald) vyskytujú vo viacerých fáciách, avšak ich prítomnosť vo vrstvách sivých bioturbovaných ílovcov a na nálezisku Devín – Zelené terasy vo fácii sivožltých ílov, napovedá viac o ekologických nárokoch týchto ulitníkov. Pre tieto fácie sú charakteristické spoločenstvá mäkkýšov s relatívne nízkou diverzitou, avšak s hromadnými výskytmi oportunistických bivalvií Corbula (Varicorbula) gibba (Olivi). Vysoká abundancia tohto taxónu poukazuje na nestabilné podmienky; je to typický oportunistický kolonizátor zničených prostredí s redukovaným počtom sprievodných taxónov, ktorý je schopný rýchlo sa stať dominantným faunálnym elementom (Hyžný et al., 2012).  Patrí k malému počtu druhov, ktoré dokážu prežiť vyhladzovanie bentických fáun spôsobené ochudobnením kyslíka, alebo chemickými škodlivinami v recentných moriach (Mandic & Harzhauser, 2003).

Výskyty ulitníkov Sassia turrita (Eichwald) v asociáciách mäkkýšov s dominanciou druhu Corbula (Varicorbula) gibba (Olivi) napovedajú o ich možnej adaptabilite na prostredia so zhoršenými a nestabilnými, až dysoxickými podmienkami. Na základe predpokladaného charakteru paleoprostredia na lokalitách Rohožník – Konopiská a Devín – Zelené terasy možno usudzovať, že študovaný druh gastropóda obýval morské prostredia v zónach infralitorálu až cirkalitorálu s ílovitým dnom. 

Recentní predstavitelia čeľade Ranellidae patria k teplomilným ulitníkom, obývajú tropické až subtropické morské prostredia kontinentálneho šelfu, väčšina druhov žije v prílivových zónach, na skalnatých pobrežiach, koralových útesoch a na piesčitom substráte (de Bruyne, 2004). Sú to epifaunálne dravce živiace sa menšími bezstavovcami.

Autor: Radoslav Biskupič



VIAC INFO: abstrakt a poster z 12. predvianočného geologického seminára ŠGÚDŠ a SGS nájdete TU a TU



Zoznam použitej literatúry:

Baluk, W., 1995: Middle Miocene (Badenian) gastropods from Korytnica, Poland; Part II.
Acta Geologica Polonica, 45, 3 – 4, 153 – 255

Bruyne, R. H. de, 2004: Encyklopedie ulit a lastur. Rebo Productions CZ, 1– 336

Čierna, E., 1973: Mikropaläontologische und biostratigraphische Untersuchung einiger Bohrproben aus der weiteren Umgebung von Rohožník.
Acta Univer. Comeniana, 26, 113-187

Hladilová, Š.: 1991: Results of preliminary studies of the molluscan fauna from the Rohožník locality.
Scripta, Geology, 21, 91-97

Hyžný, M., Hudáčková, N., Biskupič, R., Rybár, S., Fuksi, T., Halásová E., Zágoršek K. & Ledvák P., 2012: Devínska Kobyla – a window into the Middle Miocene shallow-water marine environments of the Central Paratethys (Vienna Basin, Slovakia).
Acta Geologica Slovaca, 4, 2, 95–111

Kováč, M., Baráth, I., Marko, F., Šútovská, K., Uher, P., Hladilová, Š., Fordinál ,K., Tuba, L., 1991: Neogene sequences.  In: Kováč, M., Michalík, J., Plašienka, D., Putiš, M., (eds.):  Malé  Karpaty Mts. Geology of the Alpine  –  Carpathian
junction. Guide to excursions. Bratislava, 61-74

Landau, B., Harzhauser, M. & Beu, A. G., 2009: A Revision of the Tonnoidea (Caenogastropoda, Gastropoda) from the Miocene Paratethys and their Palaeobiogeographic Implications.
Jb. Geol. B.-A., 149, 1, 61 – 109

Mandic, O. & Harzhauser, M., 2003: Molluscs from the Badenian (Middle Miocene) of the Gaindorf Formation (Alpine Molasse Basin, NE Austria) – Taxonomy, Paleoecology and Biostratigraphy. Ann. Naturhist. Mus. Wien, 104 A, 85–127

Schaffer, F., 1897: Der marine Tegel von Theben – Neudorf in Ungarn.
Jb. K. Kön. Geol. Reichsanstalt, 47, 3, 533 – 548

Toula, F., 1900: Über den marinen Tegel von Neudorf an der March.
Verh. Vereins für Natur und Heilkunde Pressburg, 11, 20, 1 – 30